𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ sᴘʀᴀᴠᴏᴅʟɪᴠᴏsť ﹚
Čo je vlastne spravodlivosť?
Detektívka sa po dlhých úvahách začínala púšťať do filozofických otázok. V hlave sa jej rezonovala tá jedna veta, ktorú našla naškriabanú na tarotovej karte.
Spravodlivosť si pýtam.
Znelo to zvláštne. Za čo? Čo má predstavovať? Nevedela. Adelaide Braveová po dlhej dobe nemala absolútne žiadne odpovede na otázky. Nič, nula. Mozog sa jej síce nezastavil, také šťastie nemala. Nevedela si však tú vetu preložiť do podoby, v ktorej by jej dávala zmysel. A to ju zžieralo.
Odmietala sa však zmieriť s možnosťou, že by vodu dokázala rozvíriť jedine ďalšia vražda. Hoci to ešte nebol oficiálny záver, dve telá, ktoré sa našli, mali na sebe takmer identické rezy. Všetko to bolo opatrne vyrezávané vreckovým nožom, líšila sa len čepeľ. Jediné odtlačky, ktoré sa na vražedných zbraniach našli, patrili obetiam. A po vrahovom pevnom stisku na nožíkoch nebolo ani stopy. Fakt, že na mŕtvolách Martina Hollanda a Tobyho Willeyho bol oboch vyrezaný odkaz však kričal cez čo i len tie najmenšie pochybnosti, že ide o sériovú vraždu. A to neznamenalo nič dobré.
Phil ju ešte v to ráno previedol detailmi ohľadom vrážd. Až priveľmi sa na seba podobali. Prvé rezy síce boli o čosi nepresnejšie a krivšie ako tie druhé, no treba brať do úvahy, že v prvom prípade mal vrah sotva zopár minút, aby telo zohavil. Musel si vystačiť s minimom času, prostriedkov, miesta na manévrovanie a iba postačujúcim výsledkom. Po druhé udrel tiež pod rúškom noci, no už mu na chrbát nedýchala polícia. Mohol sa zabaviť s tým, ako držal nožík. Čepeľ šla do tela pod lepším, takmer pravým, uhlom a rezy boli stabilnejšie, menej sa mu triasla ruka. Navyše krv, ktorou bola presiaknutá košeľa Tobyho dokonalo maskovala rozrezané telo pod ňou, keďže vrah ju musel najprv rozopnúť, naškriabať výrok a potom znova zapnúť. Na prvý pohľad by na to neprišla ani sama detektívka a Brianovi sa to tiež nepodarilo pod karmínovou látkou rozoznať.
Jediné, čo zatiaľ vedeli povedať, bolo vlastne len to, že by to mal byť on, ten vrah. Sám k sebe tak referoval a hoci to mohol byť len pokus zmiasť ich, jeho písmo hovorilo o tom istom. Ničím si však nemohli byť na sto percent istí.
