𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴘʀɪ́ʟɪš ɴᴇsᴋᴏʀᴏ ﹚
Zavčasu ráno detektívka znova pretáčala jeden záznam z dopravných kamier za druhým a zdalo sa, že sa na ňu predsa len usmialo šťastie.
Možno len mala rozmazané videnie, pretože sa znova vyhrabala z postele príliš skoro, no keď si obraz zväčšila a doostrila, presvedčila sa, že našli auto s poznávacou značkou Liama Devilla. Bolo zaparkované niekde v podzemnej garáži na opačnom konci mesta.
Skontrolovala adresu a zapísala si ju. Potom sa poradí s kolegom, čo ďalej, no na to by musel byť v práci. Typovala, že ešte stále vylihoval. Samozrejme, nemohla ho viniť z toho, že netrpel dočasnou nespavosťou tak, ako ona. Stačilo, že bol rovnaký vorkoholik. Teraz však všetci potrebovali, aby sa trošku obetoval a vykopal sa spod periny aspoň o polhodinku skôr, než zvyčajne. Alebo aspoň, aby nemeškal.
Zakrútila nad ním hlavou a radšej sa venovala svojmu. Chcela vedieť, čo je tá budova, kde auto parkovalo zač. Podľa toho by aspoň mohla vylúčiť, či sa tam ich vrah skrýva, alebo nie. Vtedy jej došlo, že ona vlastne ani len netuší, kde by ho mala hľadať.
Naposledy mal dva byty. Jeden plný dôkazov a osobných vecí, s fotkami mŕtvol povešaných na stenách. Druhý zasa predstavoval jeho ďalší život. Možno tam nebolo veľa rodinných fotiek, no viselo mu tam vyznamenanie z akadémie, ktorým sa chválil a uškŕňal sa pritom. Až teraz jej dochádzalo, čo všetky tie úsmevy znamenali. Aká mu prišla smiešna, hlúpa, naivná. Nechala sa ním chlácholiť, povzbudzovať, oblafnúť. Preboha, veď uňho párkrát dokonca prespala. Pozerali spolu filmy, brával ju von, keď sa príliš zatvárala doma. Na sviatky mu z domu nosila vianočné pečivo. Jej mama ho pozdravovala, a to tiež nebola obzvlášť dôverčivým človekom. Rozprávali sa o všetkom, objímali, trávili spolu čas v práci i mimo. Boli najlepší priatelia. Bol pre ňu záchranným kolesom vždy, keď sa cítila, akoby sa topila. A napokon ju ku dnu stiahol sám. Doteraz nevedela, či za to nenávidela len jeho, alebo aj seba. Za to, že sa nechala. Že ho nechala.
Vtedy žil dvojako, v klamstve. A teraz mohol urobiť to isté. Mohol bývať ako squatter v drahej štvrti len preto, že by ho na ňu netipla. Mohol sa utiahnuť k okraju mesta do nejakého malého zatuchnutého bytu. Strácala sa v tom. Preto radšej nezavrhla budovu, pod ktorou parkovalo auto jeho brata. Možno bola plná ľudí a vyzerala o čosi honosnejšie, no to ešte neznamenalo, že si ju nemohol vybrať. Podľa nej mohol byť kdekoľvek. Všade.
