𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋 | 𝒅𝒂𝒏𝒄𝒊𝒏𝒈 𝒘𝒊𝒕𝒉 𝒕𝒉𝒆 𝒅𝒆𝒗𝒊𝒍
Jedného jesenného večera je do mesta Memphis prevážané telo.
O pár hodín neskôr sa nájde nabúrané vozidlo, no bez šoféra.
V tú istú noc na miesto činu dorazí dvojica detektívov. Mŕtv...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
✩｡:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:｡✩
﹙ ᴘʀᴇᴛᴇᴋʏ s čᴀsᴏᴍ ﹚
Finn Brown sa napokon nechal detektívkou vyviesť v putách z vlastného domu.
Naložili ho do auta a po prevoze na stanicu začali s oficiálnym výsluchom, hoci sa už priznal. Stala sa z neho troska. Odpovedal na otázky, no pomedzi to sa triasol a mrmlal si čosi popod nos. Stále sa mu nechcelo veriť krutej realite, v ktorej sa nechal napáliť sériovým vrahom len kvôli malichernému snu o záchrane jeho najbližšej. Bol z toho v koncoch a dalo sa to na ňom poznať. Zúfalý človek ale ľahšie uverí v čo i len krehký plamienok nádeje.
Teraz mu však všetko bolo jedno. Už mu nezáležalo na tom, ako bude vyzerať, ak sa zloží v slzách. Ani na tom, či si za ten čas zvyšok sveta zhorí. Sklamal jedinú osobu, ktorá mu zostala. A tak mu nemohlo byť viac ukradnuté, či si ho ten vrah napokon nájde alebo nie. Nemohol dopustiť, aby sa napáchalo ešte viac škody pre nič. Bol otvorenou knihou a fakt, že v ňom detektívka mohla čítať preňho prestal byť podstatný. Keď sa naňho totiž dívala, videla človeka sklamaného životom. Povedal jej všetko, celý príbeh. O tom, ako s mamou vyrastal a ako sa im neskôr svet obrátil hore nohami. Rozrozprával jej o práci, ktorú si musel zohnať. O tom, ako preňho nebolo veľa možností, a tak zostal na akomkoľvek mieste, kde ho nechali, pokiaľ mal zaistený plat. Počas vysvetľovania plánu kriminálnika, pre ktorého prekonával hranice vlastnej ľudskosti, sa díval len na vlastné spútané ruky. Na pleciach mu viselo toľko hanby, toľko viny, až ku koncu ich rozhovoru sedel zhrbený, akoby ho naozaj ťažili vlastné činy.
„Vieš mi povedať, čo nasleduje ďalej? Aký je ďalší krok?" opýtala sa detektívka, hoci vedela, že už to dlho nepotiahnu. Mala čas na posledných zopár otázok. Muž oproti nej by viac pravdepodobne nezniesol. Potreboval chvíľu pokoja na utriedenie vlastných myšlienok a pocitov, ktorú mu zatiaľ nemohli dožičiť. Zúfalo sa snažili pretekať s časom a nepripadalo do úvahy, že by sa s výsluchom čakalo. Pokiaľ nemali, čo potrebovali, nikto nemohol ísť domov, či byť odvedený do cely. Finn sa len bezducho pozrel na Adelaide, pokrčil plecami a potiahol nosom.
„Neviem," priznal a potom pokračoval: „Nepovedal mi to, nemal dôvod s tým oboznamovať svojho poskoka."
„Vravel si, že tam mal tabuľu s fotkami a poznámkami, materiál. Naozaj si si nič nevšimol? Pokús sa spomenúť si, Finn. Je to dôležité," snažila sa ho nejako prinútiť, aby zalovil v pamäti, no bolo to márne. Aj ak by niečo vedel, v rozpoložení, v ktorom bol, by mu to nenapadlo.
