𝟒𝟖. MOMENTS BEFORE THE END

25 6 0
                                    






𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐅𝐎𝐑𝐓𝐘-𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓

𝐂𝐇𝐀𝐏𝐓𝐄𝐑 𝐅𝐎𝐑𝐓𝐘-𝐄𝐈𝐆𝐇𝐓

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

✩。:*•.───── ❁ ❁ ─────.•*:。✩


﹙ ᴍᴏᴍᴇɴᴛʏ ᴘʀᴇᴅ ᴋᴏɴᴄᴏᴍ ﹚




Nebola pripravená.


     Nech sa tvárila akokoľvek, nemohla byť. Snažila sa vyzerať zmierene, pokojne a tvrdo. V skutočnosti ale čakala na to, aby bola sama a mohla vytiahnuť roztrasené ruky z vreciek, kde ich skrývala. Teraz, na mieste, ktoré už ani zďaleka nemohla nazývať čo i len karikatúrou domova, to na ňu znova doľahlo. Vydržala jeden deň v sebaklame, no za oknami sa pomaly stmievalo a tma sa začínala rozkrádať aj do jej myšlienok. Počítala hodiny, občas minúty. Zostávalo málo a to ju desilo.

     Onedlho hodinky odbijú polnoc a ona sa bude musieť postaviť zoči-voči vrahovi, ktorý po nej šiel už druhýkrát. Nevedela, ako sa s tým má vyrovnať.

     Pravdaže sa o stretnutí, na ktoré dostala pozvánku zmienila aj svojim nadriadeným a ešte predtým, než sa vydá tam, kde sa to všetko začalo, ju mali oboznámiť s nejakým plánom. Nemohli ju predsa poslať samú. Na druhej strane sa ale nesmeli ukázať, inak by ju bez váhania zavraždil. K tomu dôjsť nemalo. Lenže ani detektívka nebola imúnna voči strachu o holý život. A ona nebola hlúpa. Vedela, že je nahraditeľná. Pokiaľ neklapne, čo zvyšok mysliteľov na polícii pozláta dohromady, pôjdu po vrahovi. Nie je prípustné riskovať ďalšie obete a prioritou sa stalo polapenie páchateľa. Kvôli nej už toho bolo strateného dosť a pokiaľ sa z nej ďalšia stane vedľajšia obeť, nebude problém nájsť niekoho, čo by jej miesto zaplnil. Bude jednou z mnohých tragédií, ktoré novinári rozoberú a neskôr zabudnú.

     Vedela, že je prostriedkom na chytenie vraha. Zasa bola iba nástrojom. Na nič iné ju vlastne nepotrebovali. Prípad sa uzavrie v tento večer tak či onak. Jej úlohou bolo len zdržať vraha, kým sa zásahovej jednotke podarí dostať bližšie. Pokiaľ ho chytí, alebo zabaví dostatočne dlho, zavrú ho. Pokiaľ ju odstrelí, urobia to isté, pretože už nebudú mať dôvod postupovať opatrne. Začínalo jej dochádzať, že bola príliš bezvýznamnou premennou na to, aby si bola istá, že z tohto stretnutia vyjde živá.

     Po tom, čo dostala chvíľku času, než sa bude mať ohlásiť späť v práci, si pozbierala svoje veci, zobrala sa a skončila v tme, hypnotizujúc nápis na jej stene. V ruke držala pohár s nie práve najkvalitnejšou Whisky. Väčšinou nepila a už vôbec nie, keď bola s Maxom, čo postupom času začalo byť takmer každý deň. Nechcela ho dráždiť, bola úprimne rada, že sa dostal z toho osobného pekla, ktoré si vytvoril. Teraz spravila výnimku. Potrebovala si dodať odvahu. Cítila sa, akoby ju opustila všetka guráž. Možno sa zobudila nabudená to konečne ukončiť, lenže keď už bol večer a v hlave jej tikali hodinky, váhala nad svojou istotou. Všetko bolo tak blízko, no zároveň priďaleko. Nevedela, čo s poslednými hodinami. Bola príliš roztržitá na to, aby niečo robila a pokiaľ sa jej šéf neporadí s jeho šéfmi, aj tak nemala na čom pracovať. Zostávalo jej iba čakať na rozsudok.

𝐁𝐄𝐒𝐓𝐈𝐀𝐋Where stories live. Discover now