Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• Prológ •

"AKO TI MÁM VERIŤ, KEĎ ROBÍŠ TAKÉ HLÚPOSTI?!"
"TY MI CHCEŠ- TY MI CHCEŠ VERIŤ?! NIKDY SI MI NEVERIL, NIKDY SOM PRE TEBA NEBOLA DOSŤ DOBRÁ!"
"To nie je pravda, Fleur. Čokoľvek si potrebovala, čokoľvek si si zažiadala, to som ti vždy dal."
"Nikdy si mi nedal lásku, otec. Od kedy som sa narodila, len si ma akceptoval, ale nemiloval si ma!"
"Fleur-"
"Ak by matka stále žila, tak by si o mňa ani nezakopol. Ale musel si sa starať, po jej smrti si mi ostal iba ty! Nemala som nikoho a jediné, čo som chcela, bola láska. Podpora. Objatie od otca. Nikdy v živote som sa ho nedočkala. Všetci v tomto pekle ma nenávidia. A keď urobím niečo, čo skutočne chcem, čo milujem, odrazu som tá najhoršia-"

Hlas sa jej zlomil.
Albert videl, ako jeho dcéra zvesila ramená v rezignácii, nechala slzy stekať jej po tvári.

"KDE JE?!" obaja sa otočili za hlasom. "FLEUR?!"
"Pane! Nemôžete tu byť! Nie ste ohlásený!" Gerbert sa snažil neželaného hosťa zastaviť.
"Prišiel som po ňu! Kde je?!" vtrhol do pracovne, kde otec s dcérou stáli oproti sebe. "FLEUR!" potemnené oči sa mu rozšírili. "Si v poriadku?"

Jeho paže sa ovinuli okolo jej tela, palcom jej prešiel po modrinách na tvári, pri niektorých sa trhla bolesťou.

"Beriem ju odtiaľ!" zavelil smerom k jej otcovi. "A nesnažte sa mi v tom zabrániť-"
"To by mi ani nenapadlo." odfrklo si knieža. "Nestrácaj s ňou čas, chlapče. Si úspešný. Slávny. Ona ti len zničí život." poznamenal Albert chladne, ten opovrhujúci tón jeho hlasu sa do Fleur zabodával ako meč. "Maj rozum."
"Tak nech mi ho ničí. Je to môj život. Na rozdiel od vás, ja ju milujem. Bude jej lepšie v prostredí, kde ju ľudia majú radi a vážia si ju."
"Vážia?! Nebuď smiešny, chlapče!! Za celý svoj život neurobila jedinú dobrú vec! Stále bola problémová. V čom si taký výnimočný, keď si myslíš, že ju zmeníš?!"

Jemný pohľad uprel na drobné žieňa vo svojej náruči. Bola problémová. Bola všetko, len nie anjelik. Ale miloval ju tak ako nikdy nikoho.

"Láska robí zázraky, pane. Skúste to niekedy." odvetil rozhodne, drzo a s Fleur v objatí opustil pracovňu a aj celý dom monackého kniežaťa.