Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 29. •

Február

Charles odišiel do fabriky v Maranelle, predstavenie nového monopostu sa blížilo a Charles bol potrebný v Taliansku.

Na druhej strane, Fleur sa ocitla opäť v Paríži, zložená v Pierrovej hosťovskej izbe, pripravujúc sa na súdne procesy, ktoré sa mali začať proti vedúcim mužom firmy ArchMaison.

Už mala za sebou stretnutia s dotknutými ženami, zúfalo hľadajúcimi právnika, ktorý by sa postavil takému mocnému nepriateľovi. S pomocou Charlesa a svojho otca našla odhodlancov, ktorí si, rovnako ako Fleur, povedali, že bojovať za správnu vec sa oplatí.

"Ako pokračujú prípravy?" do izby jej nakukol Pierre. "Máš čas na večeru?"
"Večera znie dobre." vďačne sa na neho usmiala. "Celý deň som nejedla."
"Myslel som si. Objednal som sushi aj poké, tak si pokojne daj na čo máš chuť." spoločne prešli do obývačky, kde už sedela Kika, natiahnutá ku tanieru so sushi.
"Fleur!" potešila sa prítomnosti mladej Monačanky. "Dlho sme sa nevideli."
"Veľmi dlho." Fleur jej dovolila objať ju. "Nevedela som, že tu budeš aj ty. Narúšam vám vaše súkromie, však?"
"Neblázni! Nič nenarúšaš!" Kika ju chytila za ruku a potiahla ku sebe na široký gauč. "Keď mi P oznámil, že budeš niekoľko dní pri ňom, potešila som sa. Keď budeš mať voľno, môžeme ísť spolu von. Na nákupy, alebo len tak na matcha a palacinky."
"Veľmi rada." Fleur cítila ako z nej opadá ťažoba súdneho procesu, ktorý ich čaká. "Trochu odreagovania mi len prospeje."

Všetci traja sa pustili do jedla, v pozadí im išiel film, no aj tak sa viac rozprávali a smiali sa.

"Charles spomínal, že nadchádzajúcu sezónu budeš cestovať s ním." načal Pierre tému, ktorú ešte nemala spracovanú ani samotná Fleur.
"Rada by som. Uvedomila som si, ako zle na mňa pôsobí Monako. Za posledné mesiace som tam zažila množstvo vzostupov a pádov - skôr pádov - a potrebujem meniť prostredie. Charles bol tak nadšený myšlienkou, že by som cestovala s ním, že som pri tom aj ostala."
"A čo tvoja práca?"
"Firma je stále písaná na neho a presťahovaná do Talianska. A aj tak často robím online sedenia. Tak si to zariadim tak, aby som s klientmi jednala online a návrhy viem robiť kdekoľvek."
"Urobila by si návrh aj nám?" Pierre dvihol pohľad od svojho jedla.
"Čože?!" ozvali sa obe dievčatá naraz.
"Ako to myslíš?" Kika na neho upierala veľké oči.
"Tak ako som to povedal. Kúpime si spolu dom a Fleur, ak bude ochotná, nám môže urobiť návrh na prerobenie. Bude to skvelé. Videl som jej návrhy. Sú prekrásne."

Fleur bola Pierrovou pochvalou poctená, Kika zase jeho vyjadrením prekvapená.

"Nikdy si nespomínal spoločnú kúpu domu. Nikdy sme sa o tom nerozprávali."
"Mám pocit, že ja som tu asi navyše-" Fleur si vzala ešte zopár kúskov sushi na tanier, pokvapkala to sójovou omáčkou a doplnila wasabi a zázvor.
"Ostaň-"
"Nie, to je v poriadku. Ešte mám nejaké papiere na prečítanie a ráno je súd. Chcem sa dať dokopy a ísť spať."

Zutekala od dvojice, zatvárajúc za sebou dvere na izbe začula Kikine:

"Bolo by skvelé mať spoločné bývanie."

• • • • •

Marec

Prvé závody Fleur vynechala, francúzske súdnictvo bolo našťastie ohúrené perfektnou prípravou obžaloby a tak pojednávania nezabrali tak veľa času ako Fleur a právnici, ktorí zastupovali skupinu dotknutých žien, predpokladali.

Začiatkom marca padlo rozhodnutie, súd uznal mužské vedenie francúzskej pobočky vinnými a nariadil im pár rokov za mrežami, avšak s možnosťou skoršieho prepustenia.

Aj to málo Fleur stačilo, kompletné vedenie ArchMaison FR padlo na madame Freeman-Lowersovú, ktorá sa súdov zúčastňovala tiež, zaskočená a nemilo prekvapená tým, čo sa dozvedela.