Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 23. •

Maranello bolo začiatkom decembra celkom chladné, takže keď Charles vyšiel na trať, nasledovaný Fleur, oboch ich striaslo od zimy.

"Pripravená?" otočil sa na priateľku, ktorá zvierala v rukách jednu z jeho prilieb.
"Ešte neviem." Fleur nervózne hľadela na pretekárske auto, ktoré bolo zaparkované za Charlesom. "Si si istý, že je to bezpečné?"
"Neveríš mi?!"
"Neverím tomuto." ukázala na nablýskané Ferrari. "Ako rýchlo to ide?"
"Veľmi rýchlo." Charles sa usmieval, svoju prilbu si položil na zem a do rúk vzal tú Fleurinu. "Tristo? Tristo päťdesiat kilometrov za hodinu? Možno aj štyristo-"
"Niééé-!!" Fleur šokovane pozrela na Charlesa. "Však nepôjdeš tak veľmi rýchlo?"
"Chérie, chcela si sa previesť v pretekárskom aute. Ak budem musieť ísť pomaly, mohli sme sa ostať voziť len v mojej Piste." doberal si ju. "Myslel som, že máš rada rýchlu jazdu."
"Mám ale- Uhm- Keď šoférujem ja. Keď mám pod kontrolou ako rýchlo idem."
"Takže mi neveríš." nasadil jej na hlavu prilbu. "To nič, ma belle, pôjdem rýchlo ale opatrne. A ak budeš chcieť, môžeme sa potom vymeniť."
"NAOZAJ?!"
"Dostal som výnimku. Nemala by si, ale povolili mi to." chytil ju za ruky a dvihol si ich ku perám. "Tak poďme. Čaká ťa jazda života."

Charles nechal Fleur aby sa usadila do sedačky, poriadne ju pripútal, aby mal istotu, že sa jej nič nestane.

"Je sexi vidieť ťa takú uviazanú." jeho úškrn muselo byť vidieť až do Monaka.
"Čo ti v tom bráni aj doma?" sivé oči uprela do jeho zelených, ktoré sa vzrušením rozšírili.
"Fleur!"
"Nie ti nepoviem, šampión." žmurkla na neho.

Charles zavrel dvere, obišiel auto a nasadol. Pár sekúnd neskôr naštartoval motor, ktorý priadol ako spokojné mača.

"Pripravená?"
"Možno?"
"Začnem zľahka, aby ti nebolo zle. Urobím jedno, možno dve pomalšie kolá a potom ďalšie už na plný výkon, dobre?"

Fleur mala srdce v hrdle, hlas sa jej zasekol a tak len prikývla.
Charles sa pohol z miesta a vyšiel na trať. Tak ako sľúbil, prvé dve kolá odjazdil priemernou rýchlosťou okolo sto deväťdesiat kilometrov v hodine, čo Fleur úplne brala a uvoľnene sa smiala, keď vyberal zákruty na okruhu.

"Zrýchľujem!" zvolal Charles na začiatku dlhej rovinky a Fleur presne vedela, v ktorom okamihu pridal.

Náhly tlak ju vtisol hlbšie do sedačky, cítila ako sa jej žalúdok opiera o chrbticu, rukami sa zaprela do sedačky a do držiaka na dverách.

"Charlie-" snažila sa prehovoriť, hlas ale chýbal.

Prvé odjazdené kolo v plnej rýchlosti prežila, kútikom oka si všimla rýchlosť na tachometri a s vypätím všetkých síl chytila Charlesa za ruku.

"Chérie-?"
"Spomaľ!" vydýchla, Charles okamžite spomalil a pred garážami odstavil auto.
"Si v poriadku? Fleur! Dýchaj!" rozopol jej prilbu, bola bledá ako stena, snažila sa zhlboka dýchať, pľúca ju ale nepočúvali.
"Ste obaja v poriadku?!" dvere spolujazdca sa otvorili, objavila sa v nich Carlosova hlava.
"Musíme ju dostať von. Asi to bolo na ňu priveľa." Charles si rýchlo rozopol popruhy a kým obišiel auto, Carlos porozopínal tie Fleurine a pomohol jej vystúpiť.

Nohy sa jej triasli, Carlosa sa držala ako keby jej išlo o život.

"Oh mon bébé." Charles si ju prevzal od Carlosa, ktorý ju s obavami pozoroval. "Prepáč mi to."
"To nevadí." šepla. "Nečakala som- To bolo-" pokrútila hlavou. "Bolo to skvelé. Ale nečakala som až taký tlak na telo. Bolelo to. Fyzicky to bolelo." zdvihla ku Charlesovi pohľad, všimla si aj Carlosa za ním. "Ahoj Carlos." pousmiala sa.
"Hermosa." uškrnul sa.
"Ako to vy zvládate?! Kriste pane, veď vo Formule musí byť ten tlak omnoho silnejší."
"Preto trénujeme. Potrebuješ mať pevné jadro tela aby si to ustála. A silný krk." Charles okolo nej omotal ruky a pevne ju stisol v objatí. "Obstála si to perfektne, chérie. Som na teba veľmi hrdý." pery priložil na jej spánok. "Chceš to skúsiť teraz ty?"
"Nie. Ostanem verná mojej jedovatej kráske a motorke. Pre dnešok mi stačilo."