Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 21. •

"Nepovedal si mi dátum toho plesu Ferrari, ktorý máte mať."
"Oh. Musel som na to zabudnúť."
"Tak? Vieš ho?"
"Ehm-" Charles sa ošíval.

Ležali v objatí, obaja nahí, ani jeden z nich nedokázal zaspať. Myšlienky im vždy niekam ubiehali, cítili sa až príliš dobre po toľkom jedle a víne, rovnako ako aj po spoločne strávenom čase v posteli.

"Charlie?" Fleur sa nadvihla, podoprela sa lakťom, v slabej žiare mesačného svetla a pouličných lámp, ktoré presvitali cez okná, vyzerala tajomne.
"Šestnásteho decembra." šepol opatrne. "Ples budeme mať v ten deň, kedy je aj ples tvojho otca."
"Čože?!" Fleur sa vyšvihla do sedu. "Veď to je skvelé!" prikrývka z nej skĺzla, odhalila jej nahé telo, na ktoré sa Charles nedokázal prestať pozerať. "Hej. Hej!" prstami mu lúskla pred tvárou. "Oči mám tu, pane." uškŕňala sa.
"Chérie!" zaúpel Charles, posadil sa a pritiahol si Fleur do objatia. "Nevadí ti, že sa termín prekrýva?"
"Absolútne. Je to perfektná výhovorka ako ku otcovi nejsť. Stokrát radšej budem s tebou v Maranelle, než s otcom v Monaku."
"Oh Merci mon Dieu." vydýchol Charles. "Bál som sa, že budeš namietať."

Charles musel uznať, že mu padol kameň zo srdca, keď Fleur priznala, že pôjde s ním do Maranella na ples.

"A už keď sme pri tom zabúdaní, chérie. Čo za tetovanie si si dala? Akosi nebol čas obzerať sa po ňom." jeho dych šteklil Fleur na krku, no nevenovala tomu veľa pozornosti, keďže jeho ruka putovala po jej nahom tele. "Ukážeš mi ho?"
"Stehno." vydýchla. "Hľadaj na- Charles-" povzdychla si, keď dlaňou zastavil na jej hrudníku a láskal jej prsia. "Charl- Ehm-"
"Áno, mon chérie? Chcela si mi niečo povedať?"
"Hľadaj- Hľadaj ho na- Na vnútornom stehne-" snažila sa sformulovať súvislú vetu, myseľ jej však vypovedala službu.

Charles sa uchechtol, perami sa jej prisal na krk a rukou jej vkĺzol medzi nohy, ktoré mala rozkročené a on si všimol malú čiernu šestnástku, ktorú mala Fleur čerstvo vytetovanú tesne pri najintímnejšom mieste na tele.

"To je- To je ono?!"
"Presne-" vzdychla. "Ale ak okamžite nebudeš pokračovať, Charles, prisahám Bohu-"

Charles ju umlčal bozkom. Jeho nadšenie a vzrušenie z toho, že si Fleur nechala zvečniť jeho číslo na tele, dokonca na mieste, ktoré môže vidieť len on.

Pokračoval v načatej robote, stačila mu len chvíľka aby mal z Fleur opäť len vzdychajúce klbko nadržanosti.

"Ty si tak krásne vymletá, keď ti robím dobre." doberal si ju, dvomi prstami do nej poľahky vkĺzol. "A patríš len mne. Máš na sebe moje číslo a to je tá najviac sexi vec, akú pre mňa hociktorá žena urobila."
"Charlie-" vydýchla. "Som navždy tvoja. Ale veď sme už-" hlavu zaklonila, Charles ju jemne uhryzol do krku.
"To ma nezaujíma. Ešte ťa chcem. Nikdy ťa nebudem mať dosť, ma petite. Neviem sa ťa nabažiť. Si ako droga, ktorú potrebujem."

Charlesovi netrvalo dlho doviesť Fleur na vytúžený vrchol. Po pár minútach sa mu v náruči triasla, zúfalé vzdychy tlmili bozkami, ktoré boli aj tak prihlasné.

"Oh mon petite Fleur." šepkal Charles, keď sa jej dych vracal do normálu a kŕče, pohlcujúce Fleurino telo, pomaly doznievali. "Moja najkrajšia." jemnými bozkami jej obsypával sánku a rameno. "Dýchaj so mnou." prsty, stále hlboko v nej, mľaskavo vytiahol a pokým sa Fleur snažila dýchať spolu s ním, on si ruku dvihol ku perám a bez zaváhania ich olízal. "Oh c'est tellement gentil." usmial sa, keď sa ich pohľady stretli. "Skurvene sladká."

• • • • •

V Londýne sa Fleur s Charlesom zdržali ešte ďalšie tri dni. Bližšie sa spoznali s Allie, ktorá u Lewisa ostala po zvyšok ich pobytu a v jeden večer ich pozvala na jej divadelné predstavenie, v ktorom hrala.