Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 22. •

"To bola posledná?"
"Posledná."
"Takže je to oficiálne."
"Oficiálne?"
"Áno. Oficiálne spolu bývame."

Charles si Fleur pritiahol do šťastného objatia.
Posledné dva dni strávili vybaľovaním Fleuriných krabíc, ktoré konečne previezli od Pascale z garáže. Všetky knihy, doplnky, vázy a umelecké diela, ktoré za posledné roky Fleur zhromaždila, teraz pokojne oddychovali na rôznych miestach Charlesovho bytu.

"Keď budem mať čas, vytriedim si oblečenie. Mám toľko vecí a asi tak tretinu z toho ani nenosím. A ďalšiu tretinu som vlastne na sebe ešte ani len nemala." Fleur sa pokojne uvelebila v Charlesovej náruči.
"Môžeme to urobiť aj s mojím oblečením a môžeme to darovať. Alebo predať a peniaze venovať. Veľa fanúšikov by chcelo oblečenie, ktoré som vlastnil."
"Veľa fanúšikov by chcelo aj tvoje ego, Leclerc." uchechtla sa Fleur.
"Máš niečo proti môjmu egu, princesse??"
"Tomu sa nedá konkurovať, bébé." otočila sa mu v náruči. "Takže, ako oslavu môjho oficiálneho nasťahovania sa ku tebe, vážený pane, dovoľ mi pozvať ťa na večeru."
"Oh. Pozývaš ma na rande?"
"Presne tak. Ako takú malú kompenzáciu toho ako usilovne si mi posledné dva dni liezol na nervy."
"Na nervy?! NA. NERVY?!"

Charles začal Fleur štekliť, tá začala pišťať a snažila sa utiecť do spálne, kde sa plánovala schovať. Charles bol ale silnejší, nedovolil jej vyvliecť sa zo štekliaceho objatia.
Trvalo pár sekúnd, no keď Charles napokon prestal, oboch ich boleli bránice a dýchali, ako keby odbehli maratón.

"Ty si šialený. Nenávidím šteklenie."
"Viem." uchechtol sa Charles. "Ľúbim ťa, ma petite. Tvoje pozvanie na večeru prijímam. Môžeme sa potom prejsť mestom, začali vianočné trhy, možno sa tam stretneme s mojimi bratmi a s maman."
"Oh! Oh!!" Fleur kývala hlavou. "Zavolajme im. Pozvime ich na večeru. Nech sa k nám pripoja. Budem len rada, keď budú s nami. Od tvojich narodenín som Pascale nevidela."
"Dobre teda." Charles Fleur podal svoj telefón. "Volaj. Ich kontakty sú v obľúbených, aby si ich nemusela hľadať v zozname. Ja si zatiaľ skočím do sprchy. Vzal by som so sebou aj teba, ale obaja vieme, že keď sme tam spolu, tá sprcha sa trochu pretiahne. A nehovorím len o sprche." Charles nedokázal zakryť úškrn na tvári.

Ako povedal, tak aj urobil a Fleur medzitým vytočila prvé číslo v obľúbených.

"Charles, mon petite, čo sa deje?"
"Pascale, tu je Fleur." opravila ju. "Chystáme sa s Charlesom na večeru, trochu osláviť oficiálne nasťahovanie sa ku nemu domov a napadlo nám, či by si sa nechcela pridať aj ty. Idem volať aj Arthurovi a Lorenzovi."

Pascale nadšenie neskrývala a tak sa dohodla, že po ňu Charles s Fleur prídu.
Rozhovor s Arthurom a Lorenzom prebehol v podobnom duchu a keď Charles vyšiel zo sprchy, opásaný len osuškou, našiel spokojnú Fleur v spáli v šatníku.

"Tak?"
"O pol ôsmej vyzdvihneme tvoju mamku. Chalani aj s dievčatami sa k nám pridajú v reštaurácii." oznámila len v spodnej bielizni, pripravená vystriedať Charlesa pod sprchou.
"Skvelé. Urobíme si príjemný rodinný večer." tešil sa Charles.
"Mobil máš na nabíjačke. Urobila som ti doň zopár fotiek." žmurkla na neho, prechádzajúc popri ňom zo šatníka ho pobozkala.
"Chérie-?!"
"Len ich zablokuj, aby sa k nim nik nedostal, prosím ťa. Miu by porazilo, ak by musela žehliť aj únik mojich fotiek."

• • • • •

"Tak ako sa vám spolu býva?"
"Je to krátko na hodnotenie." priznala Fleur. "Ale keď si vezmem do úvahy, že v Amerike sme spolu boli na hoteli, teraz sme už dva týždne doma, tak to hodnotím dosť pozitívne. Charles je veľmi pokojný spolubývajúci." zasmiala sa.
"Pokojný? No jeho bratia by tvrdili asi niečo iné." Carla pokrútila hlavou. "Keď sme boli naposledy na spoločnej dovolenke, bývali sme v prenajatej vile. Každý pár sme mali vlastné izby, len obývačka bola spoločná. A tí traja sa od rána do večera handrkovali, podpichovali, bili a naťahovali."
"Áno, to si viem predstaviť." uškrnula sa Fleur a od baru pozrela ku stolu, za ktorým bratia ostali sedieť v spoločnosti ich matky. "Ale je asi rozdiel bývať so súrodencami a je rozdiel bývať s partnerkou." Fleur dopila Martini a kývla barmanovi, aby jej pripravil ďalšie. "Ak sa Charlesovi niečo nepáči alebo sa schyľuje ku hádke, stačí si vyzliecť tričko a problém je zažehnaný. Teda, aspoň na nejaký čas."