Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 25. •

"TVRDÍŠ MI, ŽE SI MALA CELÝ ČAS PRI SEBE MOBIL A ANI RAZ SI HO NEPOUŽILA?!"
"Ani som nevedela, že je tam!! Zaspala som takmer okamžite!! Bola mi zima!!"
"NEVERÍM TI!! TY SUKA!! URČITE SI ZALARMOVALA POLÍCIU ALEBO-"

Dvere na dome sa rozleteli a dnu vošla Charlene.

"ČO SA TO TU DEJE?!"
"Mala moje sako, v ktorom som zabudol mobil. A ona tvrdí, že o ňom nevedela-!!"
"IDIOT!!" Charlene gánila na muža. "Načo si jej dával sako?!"
"Bola jej zima-"
"NO A?! ČO TO TEBA ZAUJÍMALO?!"

Podišla ku Fleur, chytila jej tvár a poobzerala si monokel, ktorý sa jej tvoril pod ľavým okom, rovnako ako rozťatú peru.

"To bol on?" opýtala sa jej a Fleur len prikývla. "ZMIZNITE MI Z OČÍ, BABRÁCI!!!" syčala na mužov. "Toto si s oboma ešte vybavím! Nemalo sa jej nič stať!!"
"Veď je to len-!!"
"JE TO MONACKÁ PRINCEZNÁ, TY BEZMOZGOVÝ IDIOT!!!"

Chlapi zmĺkli, opustili dom a Fleur počula, ako na aute odišli preč.

"Sadni si." Charlene ukázala na veľké kreslo pri krbe. "Nebudem to opakovať, Fleur." zamračila sa.
"Čo vlastne odo mňa chceš?! Kriste pane, ženská!! UNIESLA SI MA Z PLESU!! ŤAHALA SI MA DO DRUHEJ KRAJINY, NECHALA SI MA S CUDZÍMI CHLAPMI, SAMÚ-!!" Fleur kričala, tvár mala červenú a posledné na čo pomyslela bolo, aby si sadla. "ČO KURVA ODO MŇA CHCEŠ, ŽE SI SA ZNÍŽILA K NIEČOMU TAKÉMU?!! MYSLÍŠ SI, ŽE SOM SPROSTÁ?! LEN ČO SOM NAŠLA TEN MOBIL, NAPÍSALA SOM CHARLESOVI!!"
"Ty si o tom mobile vedela?!"
"Oh!! PUTAIN DE SALOPE!!" uľavila si Fleur. "Naozaj si myslíš, že som nejaká blbá naivná pipinka?! Jasné, že som o mobile vedela! Charlesovi som napísala kto ma uniesol aj kde asi som, ale keďže netuším adresu, napísala som mu, aby prišiel ku otcovi."

Charlene hľadela na Fleur s obavami.
Toto bolo prvýkrát, kedy ju ozaj podcenila a obávala sa, čoho je mladá žena ešte schopná.

"Charlene, proste mi povedz o čo ti ide a nechaj ma odísť. Nikdy v živote som neurobila niečo, čo by tebe osobne ublížilo- Teda až na tú facku pred pár mesiacmi, ale to si si zaslúžila-"
"Chcem aby si podpísala toto." hodila pred ňu na stôl zviazané papiere.

Vyzerali veľmi oficiálne a Fleur teraz bola nútená usadiť sa, aby si ich mohla prezrieť.

"Čo to je?"
"To je právny dokument, ktorý keď podpíšeš, bude ti odobrané dedičstvo tvojho otca, rovnako ako oficiálny titul monackej princeznej a všetky ostatné bonusy a vymoženosti kniežatskej rodiny."
"Čo-!?! Ale veď otec mi nikdy nič oficiálne neudelil a myslela som, že v jeho závete dávno nie som."
"Opak je pravdou." mykla plecom Charlene. "Ale to je jedno, pretože toto podpíšeš a potom môžeš odísť."

Fleur premýšľala.

Ak to podpíše, urobí radosť Charlene, čo ozaj nechcela, ale bude voľná.
A ak to nepodpíše- Neodvažovala si tipnúť, čo by bolo v tom druhom prípade.

"Chcem ísť za otcom." zložila papiere. "Vezmi ma ku otcovi a keď sa s ním pozhováram, podpíšem ti to."

• • • • •

"Nebudú na nás čakať!!"
"Je to súkromný let, compañero." mračil sa Carlos, keď ho Charles naháňal. "Myslím si, že bez nás neodletia."
"To nemôžeš-" Charles sa zasekol uprostred slova. "Ja viem. Ja viem. Máš pravdu."

Na letisko dorazili včas, kontrolou ani neprechádzali. Stewardi im pomohli s batožinou a keď Charles sedel na mieste, už len nervózne poklepával nohou.

"Na letisku budú dve autá. Jedným pôjdeš ku mne domov, aj s vecami. Ja si vezmem druhé a pôjdem rovno do domu jej otca."
"Je to kniežatské sídlo, myslíš si, že ťa tam pustia?"
"Budú musieť. Iná možnosť nie je."