Druhorodené nemanželské dieťa monackého kniežaťa, Fleur Noëlie Audrey Chloé Grimaldi, bola po smrti matky donútená žiť s otcom. A tak sa jedenásť ročné dievčatko nasťahovalo do obrovského sídla, kde jej otec býval.
Ich vzťah však pripomínal všetko...
Odbitím piatej hodiny Fleur ukončila svoju prácu a v spoločnosti svojich nových kolegov opúšťala budovu ArchMaison Corporation. Philippe a Jean-Pierre boli jej najbližší spolupracujúci, ku ktorým bola pridelená ako interiérový architekt.
"Ráno by sme sa mohli stretnúť o hodinu skôr a zájdeme na raňajky, čo vy na to?" Philippe jemne štuchol Fleur pod rebrá, čo ju rozosmialo. "Ja som za. Takže o ôsmej?" "O ôsmej. Povedzme, že oproti v kaviarni? Majú tam skvelé raňajky." ukázal na druhú stranu ulice, kde bola milá kaviareň, kde si počas obeda zašli na šálku kávy.
Viac než kaviareň však Fleur zaujalo auto. Čierne luxusné vozidlo parkovalo na vyhradených miestach pred budovou a o kapotu sa opieral Charles, v čiernych rifliach, bielej mikine FERRARI a s okuliarmi zasunutými vo vlasoch. Pohľad upieral na Fleur, mračil sa a ruky mal na hrudi prekrížené.
"Chalani, tak sa teda vidíme ráno." Fleur vzhliadla na kolegov, obaja boli vyšší než ona. "Nejdeš s nami na drink?" "Mám tu odvoz." ukázala na Charlesa. "Tak zajtra."
Nechala ich stáť na chodníku a vybrala sa ku Charlesovi. Čím bola bližšie, tým bol jeho pohľad mäkší. Keď bola len pár krokov od neho, vyšiel jej naproti.
Bez slova ju chytil za pás, pritiahol si ju ku sebe a spojil ich pery. Nebral ohľad na ľudí, ktorí ich môžu vidieť a už vôbec nebral ohľad na Fleuriných kolegov, ktorí na nich hľadeli. O to mu práve išlo. Chcel dať každému najavo, komu Fleur patrí a že nemá v pláne deliť sa o ňu.
"Budeš na mňa kričať u teba." odtiahol sa od nej. "Pokojne ma môžeš aj zbiť, je mi to jedno. Ale nikdy v živote ťa už nenechám odo mňa odísť nahnevanú a ublíženú. Hlavne keď príčinou tvojho odchodu je moja sprostá hlava." rozprával rýchlo, hlas mal posadený hlbšie a Fleur okamžite cítila, aký má na ňu účinok. "Necháš ma vysvetliť ti to?" "Nepotrebujem vysvetlenia. Pochopil som to. A máš moju plnú podporu. No a čo, že teraz žiješ v Paríži? Aj tak som väčšinu roka na cestách. A keď budem mať voľno, budem pri tebe." "Si si istý?" "Som si istý nami." vydýchol.
Charles si ju vtiahol do objatia, držal ju pevne, hlavu sklonil na jej úroveň a tvár si schoval medzi jej krkom a vlasmi.
"Je suis vraiment désolé, chérie." šepol. "Veľmi sa ti ospravedlňujem za to, čo som ti povedal. Nemal som to vysloviť." "Nemal. To si rozhodne nemal." Fleur sa uvoľnila. "Dohodnime sa, bébé. Nech budeme mať čokoľvek na srdci, v akejkoľvek situácii, nech nás bude trápiť hoc aj maličkosť, budeme komunikovať, oui?" "Oui, mon amour." Charles sa usmial. "Je to už dlho, čo som začínal vzťah." "Ja som žiaden skutočný ešte ani nemala. Budeme na tom pracovať spolu." odtiahla sa od neho len na toľko, aby mu priložila dlaň na tvár a pobozkala ho. "Je t'aime." "Je t'aime aussi."
~ ~ ~
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~ ~ ~
Charles vzal Fleur na večeru. Rozpovedala mu všetky informácie o jej novej práci, o tom na čom pracuje aktuálne aj aké majú nadriadení od nej očakávania.
