Druhorodené nemanželské dieťa monackého kniežaťa, Fleur Noëlie Audrey Chloé Grimaldi, bola po smrti matky donútená žiť s otcom. A tak sa jedenásť ročné dievčatko nasťahovalo do obrovského sídla, kde jej otec býval.
Ich vzťah však pripomínal všetko...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~ ~ ~
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
~ ~ ~
"Zbaľ si veci. Ideme preč." "Otec, nechcem ísť-" "Sama tu neostaneš!" zavrčal Albert nevrlo a dvanásť ročná Fleur zaúpela. "Je tu Gerbert! A Eugenia." "Nevyjednávam! Zbaľ si veci, nejaké šaty, reprezentatívne, bude to oficiálna návšteva!" "Ja som to nikdy nerobila." píplo dievčatko potichu. "Neviem ako-" "NAUČ SA TO KONEČNE! Nemám čas učiť ťa také hlúposti!" nervózny otec vybehol z detskej izby svojej dcéry.
Plačúc na posteli ju našla Eugenia, služobná, ktorá sa o Fleur starala.
"Srdiečko. Čo sa stalo?" sadla si k dievčatku. "Otec- Otec opäť kričal." pípla potichu. "Mám si zbaliť oblečenie. Ideme preč." "Tak poď, urobíme to spolu, princezná. Naučím ťa to."
Eugenia pomohla Fleur so všetkým čo potrebovala, pripravila jej oblečenie na cestovanie, ukázala jej čo si kedy oblečie.
"MALA TO UROBIŤ SAMA!!" Fleur začula otcov nahnevaný hlas, keď sa ukladala do postele. "Vaša Jasnosť, má len dvanásť-" "NO A ČO?! JE NESCHOPNÁ!!" "Pane-!" Eugenia bránila malú princeznú. "Učím ju to. Zanedlho bude vedieť všetko." "Bude!! TO VIEŠ, ŽE BUDE!! Kým budeme preč, pobalíš jej všetky veci! Gerbert ich vezme do jej novej školy. Z návštevy ide rovno na internát." "Internát?!" Eugeniin hlas znel tak zdesene ako sa Fleur, ktorá načúvala za dverami, cítila. "Internát, áno. Nestrpím ju v tomto dome ani o sekundu viac! Na štyri roky sa jej zbavím, potom pôjde na ďalšiu školu a potom na univerzitu. Doma bude čo najmenej. A keď bude dospelá, potom sa uvidí."
Eugenia nenachádzala slov na zlobu, ktorú vlastný otec pociťoval voči svojej dcére. So slzami v očiach prikývla.
"Dobre, pane. Rozumiem."
Eugenia vošla do Fleurinej izby, predpokladala, že dievčatko bude spať. Ale našla ju sedieť pri dverách, plakala a triasla sa od strachu.
