Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 09. •

"Presťahovala si sa?"
"Tak trochu, áno." Fleur pokrútila hlavou. "Otec ma vyhodil z domu."
"Kedy?"
"Pred Belgickom." Fleur odomkla dvere do patia, nasledovaná Lewisom.
"Bývaš tu dva týždne a nepovedala si mi to? Prečo ťa vyhodil?"
"Povedzme, že ma žiadal aby som nebola zlou reklamou Monaka v Belgicku. Tak som mu povedala, že celá naša rodina je zlá reklama." smiala sa Fleur. "Od kedy som odišla z toho pekla, je mi akosi ľahšie."
"Prečo si tam potom bývala?"
"Otec to tak chcel. Myslel si, že ma bude mať pod kontrolou."
"To mu teda nešlo veľmi dobre."
"To je jedno. Tento byt som mala kúpený dlho, prenajímala som ho. Keď mi prikázal odísť od neho, akurát som hľadala ďalších nájomcov. Tak som inzerát stiahla a som tu."

Fleur odomkla dvere jej apartmánu, ktorý sa nachádzal na najvyššom poschodí monackého bytového komplexu. Poskytoval jej výhľad na mesto a zátoku, pokoj od neželaného ruchu ulíc a luxus, ktorý si mohla pokojne dovoliť a ktorý si náramne užívala.

"Ty si vlastne moja prvá návšteva." usmiala sa Fleur, Lewis zavrel za sebou dvere a spoločne prešli do kuchyne, kde na linku poukladali nákupné tašky.
"Povedz mi, prečo ti pomáham s nákupom?"
"Pretože si ma stretol v obchode a ponúkol si sa. Na mňa to nezvaľuj, ja som ťa o to nežiadala."
"Veď sa len pýtam-" ruky dvihol do obranného gesta. "Ako sa inak máš, Fleur?"
"Dobre. Skvelo." odpovedala prirýchlo.
"A teraz pravdu?"

Lewis sa usadil k raňajkovému pultu a sledoval Fleur ako vykladá potraviny na miesta, kam patria.

"Pozri, s Charlesom sme si nikdy nestanovili nálepku nášho vzťahu. V Belgicku mu dala Cha košom, potom sme sa videli u mňa v kancelárii. Kým prešlo Holandsko, písali sme si, zrazu prestal a v Monze už s ním bola znovu Cha. Do dnešného dňa sa mi neozval a ani sme sa nestretli-"
"Čo je dosť zvláštne, lebo býva asi štyri poschodia pod tebou." poznamenal Lewis, naoko nezaujato.
"ČOŽE?!"
"Charles býva tu. Len nižšie. Nevedela si o tom?"
"Vyzerám, že som vedela?!" Fleur sa oprela o kuchynskú linku. "Musím sa presťahovať. Musím odtiaľ odísť-"
"Hej. Hej!" Lewis prešiel ku nej, opatrne chytil jej ruky do svojich. "Počúvaj, zlatko, upokoj sa. On je celé týždne preč a ty máš kopu roboty-"
"Ale keď tu bude bývať aj s ňou-" povzdychla si Fleur.

Lewis si ju premeral pohľadom.
Keď si predstavil Fleur v deň, keď sa zoznámili a teraz, ako keby pozeral na dve rozdielne ženy.
Zmenila sa a ani si to sama neuvedomovala.

"Ty ho naozaj ľúbiš." skonštatoval. "Zaľúbila si sa do Charlesa. Preto sa tak trápiš-" a síce to Fleur Lewisovi priznala dávnejšie, teraz mu dávalo veľa vecí zmysel.
"Netrápim sa!"
"F. Možno nie sme najlepší priatelia, ale za ten čas ťa už trochu poznám-"
"V skutočnosti si asi môj najbližší priateľ, Lew." Fleur sklopila pohľad. "Ani Kristin a ani Misty o mne nevedia toľko vecí ako ty." priznala.
"Teraz neviem, či ma to má tešiť, alebo ťa mám ľutovať."

Fleur sa uškrnula, udrela Lewisa do ramena a odtlačila ho od seba.

"V každom prípade, Charles si vybral. Dal prednosť Charlotte a ja to musím akceptovať. Je s ňou tri roky. Mňa pozná pár mesiacov."
"Aj napriek tomu bol kvôli tebe ochotný ukončiť dlhoročný vzťah."
"Nebol. Ukončila to Cha. On by sa na nič nezmohol ďalšie týždne."
"To nemôžeš vedieť-"
"Lew- Bola som pre neho dobrá bokovka. Rozptýlenie. Tá, ktorej patrí jeho srdce je ona. Nie ja."
"Ona sa ti od Belgicka neozvala?"
"Napísala mi pár správ. Tak som jej slušne odpísala, má toho veľa."
"Mrzí ma to, F. Myslel som si, po tom čo mi Charles povedal, že o teba zabojuje."
"Očividne mu za to nestojím, Lew-"

Ich konverzáciu prerušilo zvonenie Fleurinho telefónu.

"Prepáč, to je Lorenzo. Dokončujeme návrhy, budúci týždeň sa začína prerábka ich nového domu."
"Vezmi si to- Ja mám ešte stretnutie a potom tréning. Ak by si chcela, o štvrtej budem v gyme. Pošlem ti adresu, zastav sa. Myslím, že ti to dobre vyčistí hlavu."
"Uvidím ako to budem stíhať. Vďaka za pomoc, Lew."