Druhorodené nemanželské dieťa monackého kniežaťa, Fleur Noëlie Audrey Chloé Grimaldi, bola po smrti matky donútená žiť s otcom. A tak sa jedenásť ročné dievčatko nasťahovalo do obrovského sídla, kde jej otec býval.
Ich vzťah však pripomínal všetko...
Fleur sedela na lavičke v parku, výhľad na Eiffelovu vežu jej občas zakryli okoloidúci ľudia, avšak to jej nezabránilo hľadieť na vysoký kus železa s láskou v očiach.
"Tak? Ako to šlo?" ozval sa v telefóne jeho hlas, len čo Fleur prijala hovor. "Mám to. Vzali ma." priznala potichu, stále tomu nemohla uveriť. "Mám sa presťahovať čo najskôr." "Takže odchádzaš do Paríža?" "Áno. Máš pravdu, Lewis. Nesmiem zahodiť takú príležitosť kvôli Charlesovi. On by to neurobil. On by kvôli mne neprestal jazdiť." "Takýto postoj sa mi páči." z jeho hlasu Fleur vycítila, že sa Lewis usmieva. "Kedy mu to povieš?" "O pár hodín letím do Maranella, má ma počkať na letisku. Nevie odkiaľ priletím, takže to bude prvé prekvapenie." "Držím ti palce, F. Zvládneš to." "Ďakujem, Lew. Ďakujem za podporu."
V lietadle Fleur sedela skľúčenejšie, bol to krátky let z Francúzska do Talianska, nemala poriadne ani batožinu, nervy však mala na prasknutie.
Ide si plniť jeden zo svojich snov. Ide robiť to, kvôli čomu celé roky študovala. Neplánovala sa do takej úspešnej firmy dostať tak skoro, nedávala si tam ešte žiadosť, aj preto si založila vlastné podnikanie.
Ale keď ju oslovili oni sami, na základe jej práce, tak na tom už musí niečo byť.
"Čakám pri bráne, amour. Takmer všetci už vyšli, kde si?" volal jej Charles, ktorého videla pri príletovej bráne z Nice. "Otoč sa, baby."
Pomedzi dav sledovala, ako sa otočil, pohľadom skákal po ľuďoch až sa jeho zelené oči zastavili na nej, ako ho čaká pri bráne z Paríža, menší kufor mala už v ruke. Prichádzal ku nej zmätený, hľadel na ňu s láskou v očiach a keď bol už pri nej, pobozkal ju a uväznil v objatí.
"Chérie, ty si bola v Paríži?" zahľadel sa na ňu. "Bola." prikývla, hryzúc si spodnú peru. "Musíme sa porozprávať, Charles."
Strach sa mihol v jeho očiach, len mlčky prikývol a s Fleur za ruku sa pobral von z letiska. Cestou autom na hotel boli obaja ticho, Fleur sledovala mesto za oknom spolujazdca, Charles sa sústredil na cestu.
~ ~ ~
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
~ ~ ~
"Dobre, o čo ide?" Charles zavrel za ním a Fleur dvere na izbe, nervozita v ňom bublala ako voda vo varnej kanvici. "Prečo si priletela z Paríža?" "Bola som tam na pohovor." Fleur sa pokojne usadila na gauč, poklepala po voľnom mieste vedľa seba a Charles sa usadil ku nej. "Na pohovor? Prečo? Veď máš vlastné podnikanie." "O práci pre tú firmu som snívala už keď som študovala. Ale nemala som odvahu podať tam žiadosť. Minule sa mi ozvali oni sami. Ponúkli mi miesto, prechodný byt a kráľovský plat." Fleur sa uvoľnila. "Je to pre mňa brutálna príležitosť- Počúvaš ma, bébé?"
Fleur spozorovala, aký je Charles nesústredený.
"Kedy sa ti ozvali?" "Vo štvrtok mi prišiel email." "Vo štvrtok- Po našom výlete? Po tom čo sa na verejnosť dostali naše fotky?" hlas mal chladný, zastretý. "No- Áno." zamračila sa. "Prečo? Kam tým mieriš?" "Nikam. NIKAM!" vstal z gauča, ruky zatínal v päsť. "Charles, O ČO ti teraz akože ide?!" jej nadšenie opadlo, radosť z toho, že si splní sen zmizla. "Len mi príde zvláštne, že ti ledva deň po tom, čo svet obleteli naše spoločné fotografie, prišla taká lukratívna ponuka, o ktorej si VRAJ snívala dlho. Zvláštne. Naozaj." Charles si posmešne odfrkol.
