Jej Veličenstvo || Charles Leclerc || ✓

• 16. •

"Ty si to nenahlásila polícii? Ani žiadnym iným úradom?!"
"Nemá to zmysel. Tí ľudia majú úrady omotané okolo svojich prstov." Fleur naliala čaj do dvoch šálok, jednu podala Lewisovi a druhú nechala sebe.
"Možno by stačila len zmienka v médiách, ako ich spoločnosť funguje."
"Vedeli by, že som to bola ja."
"No a? Čo proti tomu zmôžu? Akonáhle by podnikli nejaké kroky, verejnosť ich zlynčuje."
"Ak by som mala svedectvo od ďalších žien-" zamyslela sa Fleur, no okamžite tú myšlienku zavrhla. "Nejdem sa do toho púšťať, Lew. Je to obrovská spoločnosť, majú právnikov a peniaze. Ja mám len sprostú nahrávku v mobile."
"Pomôžem ti. A určite by ti pomohol aj Charles."
"Je to od teba veľkorysé. Ale nezatiahnem vaše mená do takého problému. Verím na karmu. A tá im to vráti aj s úrokmi."

Priatelia pokračovali v načatej konverzácii, dopili čaj a keď sa Fleur prezliekla, odišli spolu do centra na neskorý obed.

"Kde máš vlastne Charlesa?" Lewis otočil hlavu ku Fleur, ktorá bola zakvačená do ohybu jeho ruky.
"S Pierrom. Mali spolu nejaké interview a fotenie tak to Charles presunul do Paríža, aby zbytočne necestovali."
"A je medzi vami všetko v poriadku?"
"Už áno. Nie je to úplne ideálne ale to vzťahy asi nikdy nie sú. Snažíme sa, vieš? Pre neho je to po dlhej dobe nový začiatok a pre mňa- Pre mňa je to zmena. Učím sa za pochodu. Ale je nám spolu dobre. Dohodli sme sa, že sa budeme o všetkom rozprávať. Keď sme spolu, vlastne ani nič iné nerobíme. Len sa rozprávame. On má hŕbu otázok a ja mu na ne odpovedám. A naopak."
"Naozaj dúfam, že ten váš úvod do vzťahu bol len taký chvíľkový skrat. Na Charlesovi je vidno ako veľmi mu na tebe záleží."

Počas rozhovoru dorazili do malej reštaurácie, kde sa usadili na terase, vychutnávajúc si jesenné slnko a výhľad na Eiffelovu vežu. Vo chvíli, kedy si objednali obed, Fleur zazvonil telefón.

"To je Charles, prepáč." pozrela na Lewisa, ktorý kývol hlavou a Fleur hovor prijala, otáčajúc sa trochu bokom. "Bébé, je všetko v poriadku?"
"Všetko. Práve sme s Pierrom skončili a som hladný. Nezájdeme na obed?"
"Akurát som s Lewisom. Vzal ma do mesta najesť sa. Pridáš sa k nám?"
"Nebudem mu prekážať?" opýtal sa Charles pochybovačne.
"Ehm-" Fleur sa pozrela na Lewisa, ktorý z nej nespustil zrak. "Môže sa k nám pridať aj-"
"Jasné, že môže." skočil Fleur do reči. "To sa nemusí ani pýtať."
"Lewis vraví, že sa máš k nám pripojiť." Fleur sa pousmiala.
"Určite? Nechcem byť piate koleso na voze."
"Baby, proste príď, posielam ti adresu, kde sme."
"Dobre, dobre." počula jeho tichý smiech. "Už som na ceste. Objednáš mi nejaké cestoviny, prosím ťa?"
"S mäsom alebo bez?"
"Bez. Ďakujem. Ľúbim ťa."
"Ja teba."

Fleur doobjednala jedlo pre Charlesa, pokračujúc s Lewisom v načatej konverzácii.

"V nedeľu má Charlie narodeniny, však?"
"Áno. Je to zvláštne, pretože netuším, čo by som mu mala darovať. Nie sme spolu tak dlho aby som vedela úplne dopodrobna čo má rád. Ignorovať to ale nechcem. A na druhej strane, čo máš darovať človeku, ktorý môže mať čokoľvek si zmyslí?"
"Skús niečo osobné. Odpozoroval som, že Charles obľubuje prstene a náramky. Aj rôzne retiazky. Čo tak nejaký náramok? Veľa klenotníkov ti na počkanie vygravíruje text, ktorý si sama povieš."
"Kedy to mám podľa teba stihnúť?" Fleur pozrela ku dverám, kde sa objavil Charles. "Doma sa ho opýtam čo chce. Ale porozmýšľam aj nad tvojím návrhom- Bébé." vstala od stola, len aby dovolila Charlesovi pobozkať ju.
"Chéri, vyzeráš k svetu. Ako vždy." pochválil jej vybraný jesenný outfit. "Lewis. Rád ťa vidím."
"Charlie, máš sa?"

• • • • •

"Zájdeme zajtra na obed do mesta?"
"Zajtra? Akože narodeninový obed?" usmiala sa Fleur, odtŕhajúc pohľad od knihy.
"Presne tak. Rezervoval som nám stôl v jednom podniku. Pierre mi ho odporučil."
"Stôl, či podnik?"
"Podnik, chérie." zasmial sa Charles. "Keď už som ale pri Pierrovi-" presunul sa na gauč, kde Fleur sedela. "Príde na obed aj on s Kikou."
"Kikou?"
"Jeho priateľkou. Veľmi zlatá baba, myslím, že si budete rozumieť."
"Charles-" Fleur zaúpela. "Myslela som si, že budeme obedovať sami dvaja."
"Tak budeme štyria." založil Fleur uvoľnený prameň vlasov za ucho. "A traja navyše-" dodal o trochu tichšie.
"Traja- CHARLES!" Fleur prudko zavrela knihu. "Bébé, ja viem, že sú to tvoje narodeniny a ja som naozaj šťastná, že ešte ostávame v Paríži, ale prečo mi toto robíš?"
"Čo?"
"Je to len pár dní, čo sme si urovnali náš vzťah, učíme sa fungovať spolu a teraz mám fungovať aj s tvojimi priateľmi?"
"Mon amour-"