Delexenium

[[tribus]]

november minulého roka

Odreagovanie vždy prišlo vhod. Po tom, čo sa znova otvárali rany minulosti, sa Christopher potreboval nasýtiť príjemnejšími pocitmi.
A robota nebola.
Ako slastne to znelo.
Po tom, čo vyriešil prípad zmiznutej Dafneovej, pomohol otcovi na dome a utužil vzťah so sestrou, bolo načase vrátiť sa do mesta.
Aj si upratal v byte.
Aj si zabehal do zásoby.
Aj si pozrel filmy, ktoré mu trčali zo zoznamu nepozretých podobne ako špinavé ponožky z nedávnych časov nevypraného prádla.
Bolo mu sveta žiť, tomu šťastlivcovi, čo sa už tak dlho nepredstavil ako súkromný detektív Xavier.

V tomto momente ležal nahý na posteli vo svojom byte a nebol v ňom sám. Ani v tej posteli donedávna nebol sám.
Mal svoje zvyky.
Mal svoje zásady.
A jedno z pravidiel, ktoré dodržiaval počas práce bol celibát.
Keď pracoval, nemohol si dovoliť míňať energiu na ženy. Na extázu, ktorú prinášali a už vôbec na také svetské pôžitky nemal čas.
Teraz mal čas, chuť, aj ženu zohnal.

Hoci, aby to bolo úplne presné, menovaná Maria Ria Alerová bola dlhodobá záležitosť.
Christopher si bol vedomý, že s promiskuitou by život stál za nič.
Nemal stálu partnerku. Na lásku zanevrel po tom všetkom, čo musel zažiť ako svedok lúčenia sa jeho ťažko chorej matky s ťažko zamilovaným otcom.
To bola smrteľná kombinácia.

A tak teda, keď nemal lásku svojho života, za služby fyzického potešenia sa rozhodol pravidelne priplatiť.

Poznali sa 6 rokov, tak ten čas letel.
Ležal na posteli a čakal kým Ria vyjde z kúpeľne.
Vtedy by ho ani vo sne nenapadlo, že žena, ktorej ako bývalý policajt pomohol, by sa mohla pravidelne vyskytovať v jeho spálni.
Pracovala v podniku Observatórium a nebola to na tú dobu dobrá práca, ale to by bol iný príbeh.

„Väčšinou sa po prípade stretneme hneď. Mám pocit, že dnes si chcel dobehnúť všetok ten čas, čo si sa neozval. Koľko to bolo? Mesiac? Počúvaj ma, nechceš skúsiť kláštor? Už nie si najmladší a oddýchol by si si tam.“ vychádzala z kúpeľne a započala rozhovor. Taký nenútený, lebo síce on bol jej klient a finančný zdroj, bol aj človek, na ktorom jej muselo záležať.
Pomohol jej v ťažkých časoch. Mala jasne delené city a prácu, ale Christopher bol kamoš.
A okrem náplne jej práce občas vystal čas aj na debaty.

Christopherovi zablikala v hlave červená kontrolka. Peyton.

Sám nechápal, čo sa tam vtedy udialo, lebo býval profesionál. A jedna hlúpa búrka ho úplne pripravila o rozum. Považoval to za fyzické nahromadenie energie počas prípadu, ktorú si nutne potreboval dať z tela von. A ešte, že Peyton sa mu na malý moment tak zapáčila, že si jednoducho nemohol pomôcť. A vtedy ani nechcel.
Ale ona bola príčinou, prečo hneď nevyhľadal Riu.
A potom, keď sa vracali spomienky na matku, nemal to srdce riešiť biologické potreby svojho tela.
To sa nehodilo.

A teraz, keď tam stála vo fialovom saténovom župane, lebo okrem fialovej žiadnu inú farbu nenosila, nemal chuť sa ďalej rozprávať. Ale premohol sa.

„Bola by ma škoda. Ľudia by sa zbláznili. Komu by sa spovedali s tajomstvami?“ chytil sa na nevinné doťahovanie a bol rád, že Ria bola žena, čo nemala zbytočné otázky.
Ani na ne nemala právo.

„Tak na farára by bola cesta zložitejšia, keď už je reč o spovedi. A keby nemáš tie svoje praktiky tak ti nič nepovedia.“ sadla si vedľa neho na posteľ a užívala si pohodu.

Milovala svoju prácu, čo bolo možno netradičné vzhľadom na jej náplň.
Ale nešlo tu len o samotný akt, ale o všetko to okolo. Kontakt s ľuďmi, rozhovory, ich šťastie pri nej.
Robila to už tak dlho, že s peniazmi nemala najmenší problém.
Nechcela sa trápiť v iných odvetviach sociálnej práce.
Tam jej bolo dobre. A každý, kto s ňou prišiel do styku s tým súhlasil.