Delexenium

[[viginti novem]]

5. deň pred svadbou 

„A čo sa vám stalo, prosím vás?" pristála otázka, ktorá by zamávala s pozornosťou nezávislého pozorovateľa. Kto bol ten kto vyšetroval? Detetkív X značne pochyboval, keď si prvý svedok pustil svoje zvedavosti na neželanú prechádzku. 

„Riziko povolania, slečna Obersová. Neodskakujte od témy, prosím. Nie je veľa času do svadby a verím, že nechcete, aby sa vaša najlepšia priateľka vydávala s náhradnými prsteňmi." usmerňoval výsluch vlastným smerom, pretože nechcel priznať len tak hocikomu, že dostal na hubu od vlastného brata.
Síce dostal výstražný príkaz, aby prstene našiel, nerobil to kvôli strachu. Richard mával v puberte výkyvy nálad a nebolo to prvý raz, čo sa schylovalo k bitke. Keby nebol jeden z nich ten pokojnejší a múdrejší, navštevovali by pred 16 rokmi nemocnicu ako hodiny klavíru. 

Nebolo v poriadku, že mu Richard vtrhol do izby a dopadlo to jazvou na sánke, ktorou narazil o roh steny.  Ale svadba bola vecou viacerých ľudí, nie len sebastredného brata a jeho podarenej nastávajúcej.
Christopher potreboval ustrážiť česť hotela Deversorium. Očistiť mená zamestnancov, pretože veľmi dúfal, že pofiderné kamarátky nevesty majú čo to s incidentom.
Neposlúchol rozkaz brata doslovne a predchádzajúci deň si dôkladne pripravoval plány vypočúvaní so stratégiami. K činom sa odhodlal hneď na ďalší deň ráno. Prvá bola Tatiana Obersová. Priateľka Kate Elensovej, ktorá bola bezprostredne pri tom ako si Kate naposledy skúšala svoju obrúčku.

„S tým najlepšia by som bola opatrná. Je to fajn žena, ale občas je neznesiteľná." zavtipkovala na účet Kate. Tá keby to počula, prehodnotila by výdavky svadby o jedného hosťa v prospech rozpočtu. Ale mala plné ruky práce s prípravami a tak mohla pokojne žiť v nevedomosti. Všetko povedané zostalo medzi štyrmi stenami kancelárie Peyton Merelyovej.

Tá aj tak pomáhala od samého rána v kuchyni. Na margo toho mohol pán Xavier využiť priestor na dokonalé psychologické haló, ktoré sa udialo v mysli každého, koho si predvolal. Na súkromné rozhovory na prechádzkách pripomínajúce prvé rande už bolo trochu neskoro.

Tatiana Obersová sa zháčila, keď si všimla, že sa jej oprotisediaci čudne zatváril. Už išla ospravedlňovať svoj humor, ale zdržala sa. Pochopila, že rozmýšľal nad niečim iným.

Sumarizoval prípad spolu s jej výpoveďou. Kate povedala, že jej obrúčka zmizla pár hodín pred uvítacím večierkom. V podstate ihneď po príchode hostí sa Kate stretla vo svojej izbe s tromi priateľkami, aby im ukázala svoju pýchu svadby. Obrúčka Richarda Xaviera však zostala na svojom mieste, jasne ju tam nechávala s prísľubom sebe samej, že o chvíľu sa k nej jej dvojíčka dostane.

Keď bolo po umeleckom prednese zásnub zo strany Kate, všetky 3 hľadeli von oknom na prichádzajúceho Richarda. Kate ich popohnala, aby vypadli, pretože bol jasne proti tomu, aby videli jeho biznisplány. V tom zhone všetky štyri vyšli na chodbu s úmyslom byť čo najmenej nápadné. Nechali pootvorené dvere.

Logika kázala práve túto časť výpovede, ktorú potvrdila aj Tatiana, brať ako smerodajnú. Niekto nazývaný páchateľ využil otvorených dverí a neprítomnosť osôb a prsteň vzal. Lenže ani Kate, ani Tatiana nikoho na chodbe nevideli.

„A čo odtlačky?" chcela mu pomôcť nevediac, že by to mohlo vyštudovaného detektíva mierne pobúriť. Ale jeho mohli pobúriť všetky iné aspekty životnej situácie a preto sa len usmial. Tatianu to znepokojilo.

„Usúdil som, že je hlúposť mať vás za podozrivú. Takže v rámci dobrých zvykov reciprocity sa vám zdôverím. Odtlačky sú v tomto prípade veľmi ošemetná záležitosť, pretože tu každý chytá všetko. A najhlavnejšie sú odtlačky práve na zmiznutých predmetoch, ktoré nemám. To sa bude riešiť spätne. Povedzte mi teda, keď máte také dobré uvažovanie, kto by to tak si mohol byť? Na výber máme vaše dve priateľky alebo ..." začal sebavedome, ale nechcel dokončiť ani urieknuto.