Delexenium

[[undeviginti]]

Bol naštvaný. Navonok pôsobil pokojne, lebo ako inak by mal, aby nevzbudzoval podozrenie? Ledva obišiel neodbytnú hostku, ktorá sa sťažovala na neprimerané správanie personálu.
A to nebol ani riaditeľka, ale cítil, že Mel prekročila hranice slušnosti. A práve mu mierila v ústrety po chodbe. Aké šťastie, zhodnotil. Tak, či tak mal v pláne za ňou zájsť a to, čo najskôr. Videla to na jeho priamom pohľade. Mala problém. Nemala sa dať nahovoriť od tej šialenej Dárie. Ale na ľutovanie zrealizovaného bolo bohužiaľ neskoro.
Keby mala uši dosatočnej veľkosti, držala by ich po celú dobu sklopené. Zastavila pred Christopherom, ale po mužovi, čo pokorne sľuboval jej priateľke pomoc, nebolo ani stopy. Toto bola tvár Detektíva Xaviera. Toho, čo ju vypočúval, keď zmizla Penelope Dafneová. Toho, čo mal neúprosný nadhľad pohľadom skenovať všetky náznaky klamstva. A bolo to strašné, keď to vtedy odhalil a preto sa v stotine ticha, ktorá nastala, keď k nemu podišla, zaprisahala, že bude hovoriť jedine a iba pravdu.

Detektív X bol presvedčený, že tentokrát mu klamať nikto nebude. Životné skúsenosti ho hádam trochu sformovali. V kútiku duše sa na hru tešil. To mal na svojej práci rád. Prácu systematickej precíznosti voči výpovediam jedného človeka. Bez ohľadu, že Mel už nebola cudzia. 

„Nebudem to predlžovať. Kde budeme mať súkromie?" ihneď započal rozhovor, na ktorý sa chyžná ani zďaleka netešila. No čo mala robiť? Prstene sa samé nenájdu, ona ich nenašla a on by mohol. Prehltla pomyselnú horkú pilulku nepríjemného pocitu, že bude v pasci jeho hnevu. 

„Je tu 60 ľudí plus personál. Nemyslím si, že je tu niečo voľné. Ale keby sa ideme prejsť na výmenu, nikto nás nebude počuť, ale nevediaci hostia budú mať plno rečí a Michal by mohol žiarliť."dala najavo svoje iracionálne obavy.

„Ale prosím vás. Veď oni sa zase na oplátku môžu pozrieť do vášho nočného stolíka, či tam nie sú náhodou prstene. Vôbec nebudú mať čas zaoberať sa nami." užil si nemilé podrypnutie. Ale tak veľmi sa mu tam pýtalo, že ho nemohol nechať nevyslovené.

„Ako viete... ?" habkala, lebo sa mu chystala svoj nemorálny počin hneď objasniť, aby sa vyhla označeniu podozrivá. Tento pán detektív ľúbil  podozrievať všetko len tak preventívne. To si ešte z prípadu dúha pamätala.

„Ideme sa prejsť." rozhodol, keď nezniesol pomyslenie, že by hostia vedeli ešte viac ako si stihli rozšíriť. Vyšli hlavným vchodom, čo viedol z recepcie. Okolo hotela sa ešte vydychovali unavení turisti amatéri, ktorých ranná jemná prechádzka do hôr mierne zmohla. Škoda, že pani Lucia mala toľko energie, že sa prišla sťažovať. Vedel si živo predstaviť ako napochodovala čiastočne nevládnej Peyton do kancelárie. Bol rád, že mal podstatnejšie príjemnejšiu prácu.

Vyšli teda do prírody a smerovali okolo jazera na jednu z lesných cestičiek smerujúcich do mesta. Nechceli tam prísť. Iba potrebovali pokoj od zvedavých pohľadov a všepočujúcich uší.

„Viem, lebo som sa krátko pred vami stretol s namosúrenou hostkou, ktorá sa mi s tým priznala. Prichytila vás. Alebo mi budete klamať ako minule?" zase sa dotkol citlivého miesta. Cítil, že toto trochu prehnal. Veď nemusel byť taký prísny. Vedel, že Mel nie je zlým človekom a že s aroganciou sa ďaleko nedostane.

„Nie, nemusíte sa obhajovať. Viem, čo chcete povedať. Nechcem pôsobiť nadradene. Vtedy ste mali na to svoje dôvody a chápem to, Mel. Ide mi len o to, aby sa nasli tie prstene. A to, že vašou vinou o ich zmiznutí vie celé Deversorium nám nepomáha. Lebo páchateľ je s najväčšou pravdepodobnosťou niekto z nich. A ako sa asi bude správať človek, ktorý zistí, že sa ide po ňom? Neodpovedajte. Urýchlim to. Bude zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať. Ak tie prstene aj mal u seba, už si ich nenechá, lebo nie je sprostý a nenechá si ich nájsť chyžnou, keď sa bude každé ráno prechádzať s pani láskou. Chápete, čo chcem povedať?" svojim obsiahlym monológom prerušil všetky možné príležitosti Mel Odyseovej, aby sa obhájila alebo odpovedala na jeho otázky. A ona chápala. Lenže ako mu mala vysvetliť vnútornú túžbu urýchliť proces? Že cítila len obyčajnú ľudskú túžbu pomôcť svojej priateľke. Lebo sa to stalo na jej území. A že nemilosrdné obviňovanie Kate Elensovej sa neskončí pokiaľ nebude mať na ruke kus zlata, ktorý spôsobil zárodok vznikajúcich problémov.