Delexenium

[[undecim]]

máj tohto roka

Deň D bol tu. To bol pracovný názov dňa, kedy sa do Deversoria malo dostaviť ďalších 58 ľudí. Také bolo pomenovanie od Peyton, ktorá mala vypísané plány, ktoré spolu s finančným poradcom Petrom Aknerom a svadobnou koučkou Amandou Liverovou poctivo zhotovili.

A tak v polke mája zažilo Deversorium niečo, čo nikdy predtým nie. Oficiálne bolo schopné ubytovať viac ako pôvodných 12 ľudí. Mobilné domčeky po okraji stredne veľkého jazera boli dokonale pripravené na ubytovanie svadobčanov.
Nebolo jednoduché dať 60 ľuďom 2 týždne dovolenky a s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo nemožné, preto sa tak nikdy nestalo.
Vymyslelo sa to inak. Človek k tomu mohol povedať len toľko, že asi naozaj milovali svadby, keď boli ochotní pristúpiť na nápad storočia.
Hotel bude ako ubytovňa pre tých, čo musia chodiť do práce. Jednoducho do neho budú chodiť po práci. Každý si vzal dovolenku v iný čas, takže vždy budú ľudia, ktorí tam tú dovolenku strávia naplno. A potom tam bol nemalý počet dôchodcov. Všetky pratety z druhého kolena dostali úhladnú pozvánku na poriadnu svadbu. To bol názov od Kate.

Christopher Xavier šoférujúci svoje čierne auto ešte stále krútil nad tým hlavou.
Jeho budúca švagriná si vymyslela mať svadbu v Deversoriu. Minulé leto tam trávil toľko času, že spoznal každý kút toho miesta. Psychologicky vedel odhadnúť osobnosti zamestnancov. Nezazlieval jej to. To miesto malo skutočne dušu. Ibaže natrepať doňho vyše 50 ľudí chcelo odvahu.
V aute nebol sám. Otec Milen Xavier si poklepkával nohou na hudbu z rádia. Bolo to čiastočne nervózne gesto. Bol síce rád, že vypadol z bežného života plného stereotypu a osamelosti, ale vedel, že ani v Deversoriu ho nečaká spasenie. Ako doktor si potrpel na kvalitnú stravu a spánok. Pochyboval, že by mal všetky takéto potreby splnené.

Na zadnom sedadle sedela ešte Bianka. Tá konverzovala s matkou Kate a nebol to zrovna uvoľnený rozhovor. Bolo evidentné, že sa jej do uší dostali prehlásenia Bianky o zlatokopostve svojej treťorodenej dcéry. Bolo ich v rodine veľa, čo vysvetľovalo veľký počet hostí.
Jej matka si veľkú svadbu tiež priala a preto veľkodušne básnila o tom, aké je to úžasné. Bianka prikyvovala, občas niečo povedala, aby sa to mohlo považovať za dialóg a myslela si svoje.
Jednoznačne myšlienkou sobáša jej mladšieho brata a tej osoby nebola nadšená. Ba ešte horšie, mala sto chutí si s ním jeden večer posedieť a otvoriť mu oči.

Neboli jediní, čo si merali cestu. Hádam toľko prichádajúcich áut ten povestný hotel ešte nezažil. Pár ľudí zablúdilo, pretože dostať sa prudkou serpentínov hore do kopca k Deversoriu nebolo také prvoplánové.
Ani na navigácii tú budovu neukazovalo. Ani toľko nadáviek hádam Deversorium nezažilo. Nie každý mal 4x4, aby vyšiel vysoké stúpanie. A to bol máj, čo si zaslúžilo aspoň trochu vďačnosti. Pár ľudí sa odhodlalo prísť peši z mesta. Boli to odvážlivci, lebo na ceste pod Deversorium sa jazdilo ako na dráhe pre formuly. Za mestom si každý dovoľoval dupnúť na plyn.

„Dobrý deň. Vitajte. Ukážem vám izbu.“ stála v zatáčke Dária Reverendová. Bola to nová posila, nová krv, ktorá oficiálne patrila pod označenie čašníčka/ pomocníčka v kuchyni, ale už to neplatilo.
Peyton ešte viac utvrdila zaužívané pravidlo, že v Deversoriu robil každý to, čo bolo treba. A keď nebolo nič dôležitejšie, venoval sa svojej práci.
Noví hostia boli šokovaní takou zdvorilosťou. Vďačne sa usmievali a nechali sa záhradníkom usmerniť do parkoviska. Vykosil lúku za Deversoriom, ktorá ešte patrila k nemu, ale nebola ním primárne využívaná.

Od parkoviska Michal Hezal nosil kufre kam bolo treba. A keďže oficiálne kmeňové izby boli rezervované pre najbližšiu a najužšiu rodinu, zvyšok sa presúval do mobilných domčekov. Každý domček mal číslo a bolo ich presne 30. Nevyšli na celý poloobvod jazera a preto sa rozmiestnili v dvojradoch. Tento bohovský nápad ako aj jeho realizácia bol ťažký a nákladný proces, ktorý si vyžiadal tvrdú prácu všetkých zúčastnených.
A to si zúčastnení uvedomovali.
Peyton s pani Jurgešovou stáli vo dverách recepcie a táckami privítacieho drinku a obe sa usmievali.
Ešte im tam do dámskeho klubu chýbala Mel, ale tá pendlovala medzi mobilnými ubytovaniami a dávala na seba kontakt, keby bol problém s izbami. Oficiálne predsa zastupovala postavenie chyžnej.