Delexenium

[[triginta]]

„Ty záletník jeden !“ dostalo sa ponáhľajúcemu sa detektívovi nepatričné oslovenie. Obzrel sa za kričiacim otcom, nerozumel kontextu, ale tušil, čo sa asi stalo.
Bianka.
Nešťastne si povzdychol, keď štartoval. Dal si za cieľ prinútiť Michala povedať pravdu. Za každú cenu.

Ale o tomto pláne vedel len on sám.
Ostatní účastníci radostnej noviny nemali šajnu, prečo im nový otecko tak rýchlo utiekol.

Milen Xavier si rozopol prvé tri gombíky od košele a keď sa chystal na štvrtý, Richard ho prerušil.
„Zase až také zlé to nie je.“
„Že nie je? Ten chlapec ani nevedel povedať, že má frajerku a zrazu dieťa.“ poburoval sa jeho otec so všetkým pátosom.

Bianka tentokrát pomlčala. Nepotrebovala, aby ho tam rovno vystrelo. Na pohreb by nebol termín.

Christopherovi v aute zazvonil telefón.
„Súkromný..“ chcel začať obligátnou formulkou, ale hlas na druhej strane ho prerušil.
Oznamoval, že Ria Alerová dostane na ďalší deň presné stanovisko, čo bude s ňou ďalej. Ako svojho blízkeho jasne označila Christophera Xaviera, aj to objasnil ako dôvod, prečo vlastne volal.

„Ako, že čo bude s ňou ďalej, veď je nevinná. To je celé. Koľkokrát to mám ako svedok zopakovať?“ naštvane kričal do telefónu a mal chuť si ešte aj zatrúbiť na podčiarknutie správnosti svojho tvrdenia.

„Nie ste očitý svedok. Ukľudnite sa prosím. Také sú postupy. Dopočutia.“ nedal mu možnosť sa znova vyjadriť a nemilosrdne zložil.

To podstatné už vedel. Na nasledujúci deň sa malo rozhodnúť, či pôjde do väzenia a na koľko alebo zostane na slobode. Postupovali rýchlo, to musel uznať. Správali sa ako keby to bola sériová vrahyňa a nie napadnutá žena konajúca v sebaobrane zachraňujúc si život.

Ani sa nenazdal a zaparkoval o ulicu ďalej v blízkosti Observatória.
Chvíľu zostal sedieť v aute a hlavu si bez uváženia  položil na volant. Zabudol, že tam je tá zázračná vec, čo trúbi. Sám sa svojho činu zľakol a hlavu zaklonil.

Hlavne pokoj. Pokoj. Vyriešim prstene, navštívim Riu, porozprávam sa s otcom. Všetko vyriešim. Hlavne pokoj.

Prihováral sa panikáriacemu mozgu, ktorý nevedel, čo skôr.
Keď sa pekne vypočul, mohol vybehnúť do akcie. Vlastne sa tam len šiel poobzerať. Vačšinou ho tam spoznali, nebude budiť podozrenie. Rozhodol sa.

Dokonca si pri vstupe uvedomil, že ho nikto nepustí priamo za dvere, kde sa špinavá hra odohráva. Dostal geniálny nápad. Počkal na záchodoch. Biologické potreby sa nedali zaprieť, veril, že sa tam Michal raz ukáže a preto sám seba obdaril trpezlivosťou a postával pri umývadle hľadiac si do očí. Vždy keď sa dvere otvorili, nastrčil ruky pod tečúcu vodu, aby nevyzeral ako vyčkávajúci blázon, čo de facto bol.

V živote nemal také čisté a vydrhnuté ruky. Michal stále neprichádzal. Ale náhodný opitý návštevníci s pokazeným mechúrom permanentne.
Keď už prichádzali druhý krát tí istí, stratil zvyšky trpezlivosti a vyšiel von. Potreboval sa napiť, lebo mu riadne vysmädlo.

Podišiel k baru a všimol si, že jedna čašníčka čakala s táckou pred pofidernými dverami.
Obzrel sa za ňou a vyslal falošné signály barmanovi, čo nemal práve svoj deň.

„Tá je zadaná. Nemáš ich na hlavnom pódiu dosť?“ štekol po ňom až sa musel zamyslený Detektív X otočiť a čeliť tomu namosúrenému chlapovi tvárou v tvár.
„To je len dobre.Vy to tu zrejme dobre poznáte, čo?“ priateľsky sa mu snažil zapáčiť. Nadhodil šarmantný úsmev ako keby šiel zbaliť aspoň jeho, keď už jeho kolegyňa nebola dostupná.
Dotyčný si ho skepticky premeriaval.