Delexenium

[[decem]]

máj tohto roka

Mel sa poslednýkrát blažene zapozerala na nádherný romboid medzi jej štíhlymi prstami. Držala v nich svadobný prsteň budúcich Xavierovcov.
Pred malou chvíľou jej ho priniesla Peyton s požiadavkou, aby mu našla bezpečné miesto až do svadby. Prstene boli však dva. Vedľa tohto luxusného odpočívala aj obyčajná mužská obrúčka. Spolu vyzerali ako paralela pohlavného dimorfizmu v prírode. Akurát nesedeli pohlavia. Ten pre nevestu sa vynímal až tak, že Mel si vôbec nevšimla existenciu pánskej obrúčky.
Nezabudnuteľný bol starožitný s nepriehliadnuteným smaragdom vtesnaným do už spomínaného kosoštvorca. 

Zlato okolo neho bolo dokonalo čisté.
Richard si dal záležať na detailoch a predtým ako by ho ponúkol Kate pri obrade chcel, aby uvidela ako si ju váži. Samozrejme musel brať do úvahy, aby to bolo v správnom pohľade. História síce občas krásne dýchala, ale nevedel, či by toto dýchanie predýchala jeho novomanželka. Keby jej tam naservíroval zanesené špáry hoci aj neexistujúceho šperkárskeho 24 karátového zlata, možno by celé úsilie svadby padlo navnivoč. A to by Kate nemusela byť vôbec zlatokopka, stačilo by keby nebola slepá.
Až potom, keď prsteň prešiel úpravou od skúseného zlatníka sa ocitol v rukách riaditeľky Deversoria.
Tá ho mala  presne 3 týždne uchovať v trezore až do osudného momentu prvého júna. Mel bola jej pravá ruka v tejto zdanlivo bazvýznamnej akcií.

Čas zbesilo ubiehal. Budúci novomanželia boli v Deversoriu už týždeň. Čakal ich ešte jeden samostatný. Potom mali nasledovať 2 týždne, keď sa k nim mali pridať všetci svadobčania. Veľký deň sa pomaly blížil a Michal to Mel rýchlo pripomenul. Ona totižto ešte stále prepaľovala skvost na prst svojimi veľkými modrými očami.

„Láska, Peyton sa tam vláči s krabicami od dekorácii. Pokiaľ nie si zhypnotizovaná, mala by si jej ísť pomôcť ako správna kamoška." poradil jej opatrne.

Mel sa rýchlo spamätala a pohľad sa jej od jedného pokladu presunul na druhý. Usmiala sa. O svadbe nechcene snívala odkedy bránami hotela prešli predtým neznámi cudzinci s ponukou mesačného zaplnenia lôžok v strede hôr za účelom sobášu.

„Ja som sa len zasnívala. Mať takýto prsteň ako dôkaz lásky. To by bolo niečo." nápadne chcela svoje nie príliš tajné túžby presunúť na Hezala mladšieho, ktorý mal bohužiaľ iné plány so životom. Za 15 minút mal masírovať stuhnutý chrbát Kate nie príliš dlho Elensovej.
Lenže v jeho hlave sa od rozhovoru s dedkom odohrával neustály monológ o tom, či raz naberie chuť a  odvahu požiadať Mel o ruku.
Mal len 21 a ona 19. Určite sa nechcel viazať tak skoro a preto ho tí najbližší dvaja ľudia tak veľmi šokovali.
Ona si myslela, že je úplne sprostý a nechápe jej neustále náznaky. Muži síce veľa logiky nepobrali, čo sa týkalo ženských komunikácii, ale netrebalo ich podceňovať. Toľko náznakov o svadbe by pochopil aj hluchonemý analfabet.
Jasné, že Michal Hezal si všimol, že Mel sa chcela vydávať. Ale dať jej to najavo by bola asistovaná samovražda. Takto si mohol nechať priestor medzi ním, ňou a jej posadnutosťou. No a dedko, zase podporoval túto komédiu hrania sa na dospelých. Veď Michalovi kamoši chodili po baroch, vláčili sa po svete a užívali si slobodu po škole. Niektorí dokonca do tej školy aj chodili. A on sa mal ženiť? 
Ani náhodou. Zahriakol malé pochybnosti, ktoré sa vyskytovali, keď prichytil svoju frajerku pri zasnívaných fantasmagóriách o bielych šatách a prsteňoch.
Aj teraz jej pohľadu opäť raz neunikol.  

„To je pekný kus kovu, uznávam." opatrne uznal s odstupom všetkých citov, ktoré chcela naňho prehodiť. Sklamane zvesila plecia a vrátila prsteň do krabičky.

Boli v kancelárii Peyton Merelyovej. Posledný šuplík jej kancelárskeho stola mal zámok. To malo byť namiesto trezora. Bolo prvoplánové schovať ich tam. Jasné, že každý potenciálny zlodej alebo zvedavec by očakával poklady práve tam.