Delexenium

[[viginti duo]]

11. deň pred svadbou

Blížil sa deň D. A s tým  súvisiaci nátlak zapríčinil, prečo normálny človek v nedeľu pracoval a prečo ďalší normálny nebol na výlete, tak ako sľúbil. 

Prebiehali tradičné raňajky. Hostia sa len tak zalizovali nad sladkou špecialitou pani kuchárky Jurgešovej. Tá spolu s Reverendovou kmitali sem a tam a prinášali pred budúcich svadobčanov lahodné lievance s lesným ovocím a šľahačkou. Tentokrát to bolo náročné, lebo po prvýkrát bolo všetkých 60 účastníkov Svadobného ceremoniálu prítomných. A bolo to cítiť. Každý zamestnanec Deversoria mal plné ruky práce. Výnimkou bol Michal, ktorý sa tvrdo zaťal, že on predsa nebude robiť masáže aj posledný deň v týždni. Mal jediné šťastie, že ho sám pán Detektív Xavier vyslobodil s povolením riaditeľky Merelyovej. 

Mal ho na zozname a nemal na čo čakať. Bola to ideálna príležitosť začať. Christopher patril medzi najdôležitejších hostí na svadbe a preto dostal raňajky medzi prvými. Naopak Michalovi sa ušli zbytky z nepodarkov a tak bol najedený skôr než samotný dôležitý hosť.

„Dobré ráno. Potrebujem s vami hovoriť. Máte čas?" podišiel pán X ku zaľúbencom a súčasne zamestnancom Deversoria. Mel po ňom nepríjemne zazrela. Ona mala svoj výsluch za sebou a mala pocit, že vypočúvať Michala bolo strata času. Ale neodvážila sa odporovať nekompromisnému pohľadu naštartovaného zvedavca, ktorý sa očividne vo svojej prítomnosti vyžíval.

„Dobré ráno, pán detektív. Rád by som si pokecal, ale dnes nie. Ako vidíte, ja a moja láska máme dnes deň len pre seba." odbil ho rýchlejšie ako by slušnosť kázala a chcel ho neškodne obísť. Bohužiaľ pre mladého romantika, pretože jediný pracujúci človek v areáli sa hodlal svojich povinností chytiť za každú cenu.

„Vidím. Ale takýmto štýlom sa budúci novomaželia nebudú mať čím zosobášiť a nebudú mať svoj deň pre seba, čo je defacto dôvod vašej slušnej výplatnej pásky." vysvetlil mu pokojne a postavil sa mu do cesty. Toto malé gesto stačilo k tomu, aby Michal prestal mať na tvári zamilovaný výraz. Dokonca pustil ruku Mel a očami hľadal na detetektívovej tvári malý náznak oblomnosti, no neúspešne.

„Ja s tými prsteňmi nemám nič spoločné. Stratíte so mnou čas." vykrúcal sa celkom logicky, ale adresát sa nedal len tak odbiť. Mal svoje plány. Mal svoje postupy a vedel, že čím skôr potreboval prísť na koreň očividného zločinu. 

„Ani vaša láska nemá a bola ochotná sa porozprávať." povedal pokojne s očami zabodnutými do frajerky maséra Michala Hezala. Ten čakal, že ho dotyčná oslobodí. 

„Keď na tom trvá, tých pár minút nás nezabije. Počkám v kuchyni. Pomôžem kuchárke." rozhodla dotyčná v neprospech zaťatého Michala a odišla. 

Bol teda odsúdený na entuziazmus svojho psychického tyrana. Ešte doteraz mal pred očami nepríjemný rozhovor s Christopherom. Vtedy to bola len návšteva pani Jurgešovej, ale taká prefíkaná, že z neho vytiahla priznania, ktoré by prisahal, že nikdy nepovie. V jeho očiach bol Detektív X kapacita a rozhovor s ním ohľadom zločina ho prinajmenšom otravoval. 

„Urýchlim to, Michal. Nemyslím si, že ste hlavný podozrivý. Povedzte mi, kedy ste prstene videli naposledy a či ste v blízkosti nich nevideli niekoho podozrivého.  Spomeňte si na najmenšie detaily a súvislosti. Na skrinke sa totižto našli vaše odtlačky." započal rozhovor detektív. Posledný dodatok svojej vety hodil ako návnadu. Vôbec to nebolo smerodajné. Tú skriňu pochytal každý člen personálu. Obaja sa pomaly presúvali ďalej od raňajkového ruchu. Michal nevedomky viedol pána detektíva do svojho masážneho kráľovstva. Myslel si, že jeden deň v týždni si od tej miestnosti odpočinie, ale márne.