Delexenium

[[septendecim]]

„Ako to ide?" pristála pred pani Jurgešovou pomerne zákerná otázka. Od hosťa istotne. Nepatrilo sa sťažovať, nepatrilo sa chváliť.
Navyše pán Milen Xavier po nej zazeral počas celých raňajok. Nedalo sa jej to ignorovať a patrične jej to začínalo vadiť. Teraz bola aspoň rada, že sa pochlapil a očividne mal namierené ísť k veci.
Musela niečo odpovedať.

„Ide ako ide. Je tu dosť ľudí na to, aby to občas nešlo podľa plánov." pousmiala sa. Bol oboznámený so zmiznutím prsteňov. Videl svojho prirodzeného syna ako zdrhol z miesta činu. A videl aj to, že táto pani mala práce vyše hlavy.
Ale musel byť trochu sebecký. Veď musel vedieť, čo sa s jeho synom deje. Pre pokoj v duši. A keď nie pre ten, aspoň pre ten optimálny tlak, keď už bol ten bývalý kardiológ.

„Ľudia, to sú najčastejšie zdroje problémov. Existujú na to štúdie, pani.." snažil sa nadviazať bližší kontakt. Nevyzerala, že by mala naňho čas celého sveta, ale zdvorilo prerušila kuchynské povinnosti, aby spôsobila príjemnú atmosféru ubytovaného. To boli pozostatky starej hotelovej školy z praxe jej dlhého života po boku Dafneovej. Tá si na ľudskosť niekedy až príliš potrpela.

„Kuchárka." doplnila ho pohotovo. Pre muža, čo miloval jesť to bolo akoby mu prezradila, že je zlatá rybka plniaca želania na počkanie.

„Potrebujete niečo konkrétne, pán..?" nuvážene použila jeho zakončenie vety a usmiala sa. Už vytvárala tie ľudské problémy.

„Kardiológ." použil jej taktiku a chcel k nej vystrieť ruku.
Ale ona sa rýchlo otočila, aby odniesla stolu vedľa dojedené raňajky zo stola.
Milen na chvíľu osamel a rozmýšľal akoby sa taktne spýtal na tajomstvá, ktoré mu jeho krv nechcela povedať. Potreboval nejakú spojku medzi tou zvláštnou riaditeľkou a obyčajným ubytovaným ľudom.
Navyše nikdy pred sebou nepoprel, že pani kuchárka vyžarovala také dobro z očí, že ho to k nej priťahovalo.
Vrátila sa k nemu.
„Potrebujem niečo celkom konkrétne. Ale to by som musel súkromne, pani kuchárka. Je to taká ošemetná vec." naťahoval ju, ale vlastne si len predlžoval čas, kým nevymyslel niečo lepšie.

„Pôjdem pre špinavý riad do domčekov. Poďte so mnou, cestou ako to budem obiehať, mi môžte povedať. Som tu len kuchárka, ale som tu tak dlho, že vám určite poradím." navrhla nenútene. Netušila, čo chcel, ale modré oči prezrádzali čosi nedočkavé. Aspoň jej nebude smutno, pomyslela si.

A tak vykročili. Bola to krátka cesta, lebo pozemok Deversoria zase nebol taký obrovský. Príroda naplno počiarkovala krásu toho miesta a odraz slnka od vodnej hladiny sľuboval teplý a pekný deň.
Hoci tá peknota nebola v rukách slnka, ale v rukách tých, čo si to slnko občas všimli.

„Poviem to na rovinu. Čo sa deje medzi riaditeľkou a mojím synom? V deň, keď sem prišiel, bol čudný. Teraz k nemu prišla a zavolala si ho bokom." začal priamo. Nemal veľa času. Každú chvíľu mala prísť pre použitý riad.

„Že by ste ten typický dôchodca, čo nemá veľa vzrušenia v živote a potrebuje ho získať špehovaním odrastených detí?" pobavene nadvihla obočie a očividne tým spoločníka vôbec neurazila.

„Sám osobne, pani špiónka. Odhalili ste moju podstatu. Sakra." zavtipkoval. Nechcel sa vzdať.
Ale rozosmialo ju to.
Bol to príjemný hosť.
A ona by mu možno vedela povedať, čo mala ma srdci. Aj o tých výčitkách pre Peyton. Lebo síce konala v mene spravodlivosti a vesmírneho poriadku, predsa proti vôli Peyton.
A tá jej to dala vyžrať. Veď ju doslova vyhnala z kancelárie, keď jej bolo ťažko.
Netušila, že sa ich vzťah stihne naštrbiť. Penelope bola pre Beátu iná šálka kávy.
Ona bola taká mierumilovná, že sa s ňou nedalo pohádať.

„Aj keby som chcela rozoberať život vášho syna, bolo by to na dlhšie. A ako vidíte, mám veľa práce." chcela sa s ním rozlúčiť.

„Výborne. Kedy dnes končíte, pani kuchárka?" chytil sa nádeje a neodbytne jej nedal pokoj.
Zasmiala sa.
„Vy si fakt nedáte pokoj. Ste tu preto, aby ste si oddýchli. Ak vás syn bude chcieť, všetko sa dozviete od neho." zamoralizovala a poprela tým svoj čin pred Detektívom Xavierom, ktorému do očí šplechla pomenovanie slobodná matka, čím odsúdila Peyton na znášanie následkov pravdy.