Delexenium

[[quindecim]]

„Nechcela som vás vyrušiť, fakt nie. Počkám vonku." pohotovo reagovala Mel Odyseová, chyžná hotela Deversorium, ktorá pristihla svoju priateľku v dôvernom rozhovore.

„Zostaňte. Iba odpoviem na túto trefnú otázku. Svedok sa mi bude hodiť, keby som nevedel byť v budúcnosti dostatočne dobrým otcom. Tak teda, Peyton. Nečakal som, že naše posledné stretnutie bude mať následky. Nečakal som, že sa o nich dozviem takto neskoro. Ale som pripravený zaplatiť všetko, čo bude potreba. Počas celého života nášho dieťaťa. A tak isto pomôcť s tým, na čo sama nebudeš mať silu. Teraz som tu ubytovaný a do svadby to tak bude. Máme dostatok času sa spoznať, aby sme to dieťa vedeli kvalitne pripraviť na budúci život. Ak súhlasíš." pozeral sa jej pri tom sústredene do očí akoby potvrdzoval dôležitú prísahu svojmu veliteľovi. Občas mu oči utiekli za Mel, ktorá sa ho kedysi hanbila. Teraz naňho skepticky hľadela a čakal, aká zákerná otázka z jej úst vykvitne. Už dlho špúlila nedbanlivo ústa na nejaký zákerný chyták v otázke jeho úprimného sľubu. Ženy to jednoducho občas vedeli lepšie zťažiť. A napokon sa aj tak stalo.

„Nechcem sa do toho starať, ale znie to tak dobre až mám pocit, že jej klamete. Je to príliš podľa predstáv. Takto by to chcela každá žena a vzhľadom na to ako ste sa zachovali po tom, čo ste to dieťa vlastne splodili, mi to nesedí." vyjadrila sa so založenými rukami prevtelená do pozície obhajcu v prípade témy dieťa.

„Vidím, že ste dobre informovaná." uchechtol sa, keď mal dočinenie s takýmto druhom spolčenia.

„Najlepšie priateľky vedia o tej druhej všetko." poznamenala Peyton takmer ospravedlňujúco, ale stretnutím pohľadov s Mel to dobre zvážila. Teraz mala byť na strane žien. Nie v empatizácii k otcovi svojho nenarodeného dieťaťa.

„Viac hovoria činy ako slová. Iba som chcel, aby ste to obidve počuli. Za svoj život tak veľmi túžim po úprimnosti, že si nehodlám srať do huby. Včera som naivitu dokonale pokazil a zachoval sa ako typický chlap, čo túžil utiecť pred problémami. Dnes je dnes a ako som ťa tam videl Peyton, nedalo mi, aby som sa rozhodol inak. Mám svoje zásady. Idem na raňajky, vidíme sa." zakončil svoj ústny prejav a nečakal na žiadnu odpoveď. Veď na čo by aj? Už to bolo len na nej ako s tým, čo ponúkol ďalej naloží.

Keď sa za ním zavreli dvere, Mel otvorila ústa v nemom úžase. Peyton nečakala, že to pôjde tak jednoducho. Síce sa včera opil a po tom naozaj netušila, čo bude nasledovať. Ale bolo to príjemné prekvapenie. Po všetkých tých ostatných problémoch sa aspoň toto vyriešilo

„Myslím, že naňho si mala šťastie. Nebude to také zlé, Pey. Prečo sa mračíš?" rozprúdila debatu netehotná z nich.

„Nebude to zlé? Ako to môže niekto vedieť, aké to bude? Stratili sa prstene a tá podarená nevesta ma ide zožrať za živa. Chcela som mať osud vo svojich rukách, ale pani kuchárka mi ho hnusne ukradla. Hnevám sa na ňu a to ma strašne rozčuľuje. Lebo ona je výnimočná osoba. Zažila Deversorium v pravej podstate. Poznala moju mamu. Bola pri tom ako bola so mnou tehotná. Navyše som si ju určila za náhradníčku, kým budem rodiť. Kým sa nenájde nový majiteľ, lebo toto nie je pre mňa. A nový majiteľ? Volal mi v apríli. Povedala som mu, aby prišiel do troch týždňov, lebo do konca júna tu bude súkromná akcia. Neozval sa. No a moji adoptívni rodičia? Sú na Sardínii a vracajú sa v júni. Sme v jednom meste a neverím, že sa nestretneme. Prerušený kontakt nič nevyrieši, ale môj otecko to považuje za dobré riešenie. Ani nevedia, že som tehotná. Ale satčí pani Jurgešová poboku a nebude problém sa to dozvedieť. Je tu 60 ľudí a každý očakáva, že Deversorium bude tým royprávkovým miestom za čias Dafneovej. Zabudla som na nejaký problém? A vlastne áno. Pán Detektív Xavier práve prisľúbil, že sa o mňa postará. Lenže namiesto toho, aby vyriešil tie hlúpe prstene tak si pán ide na raňajky. Sľubuje hory doly, ale netuší, kam po pôrode pôjdem. To mimochodom netuším ani ja. A vieš, čo ešte? Má nejakú ženu, o ktorej hlúpo klame. Neviem, čo by si robila ty, ale ja by som bola mierne vykoľajená, keby peniaze z rodinného rozpočtu išli na nejakú úbohú ženu, ktorá nebola schopná dávať si pozor." obsiahly monológ dlho neustával. Peyton Merelyová to musela dať zo seba von. A Mel vyzerala, že tam bola iba a len pre ňu. Ochotná zvládnuť ten nápor hnusných viet, čo jej v hlave denno denne krúžili a nemienili sa vysťahovať.Ona nevedela ráno sedieť v tráve a meditovať ako jej biologická matka. Každý milimeter Deversoria ňou bol poznačený, hoci veľa vecí pozmenila. Cítila akoby stále mala byť aspoň tak dobrá ako jej životadarkyňa. Iné si podľa nej Deversorium ani nezaslúžilo. Peyton bohužiaľ nevidela, že ani ona si to nezaslúžila. Priatelia ako Mel tu boli pre ľudí ako Peyton. Ochotní povedať láskavé slová tam, kde sa dostalo šialenstvo posadnutia vlastnými problémami.