PROLOGUE

1.5K 59 3
                                    


Žite v túto chvíľu, pretože všetko ostatné je neisté." - Louis Tomlinson

Bol chladný novembrový večer. Po tmavej ulici bolo počuť náhlivé no opatrné kroky mladého dievčaťa, ktoré sa ponáhľalo domov. Cesta už bola klzká od ľadu a Katie to znervózňovalo. Nevedela sa dočkať, kedy už bude konečne doma a dá si po namáhavom dni v nemocnici horúcu sprchu a zababuší sa do perín. Zmocnil sa jej nepríjemný pocit, že ju niekto sleduje. Obzrela sa za seba, no nič nezbadala. Po niekoľkých minútach však mala stále ten pocit. Nepatrne sa obzrela za seba na tmavú lampami osvetlenú ulicu. Zbadala niekoľko metrov za sebou chlapíka, zababušeného v kabáte a s klobúkom na hlave. Prečo ju sleduje ? Nezdal sa jej nijak povedomý, tvár mal však zahalenú šálom. Pridala do kroku a modlila sa, aby si to všetko len domýšľala. Chlap za ňou zrýchlil . Katie zbadala pred sebou malú pekáreň, mali ešte otvorené. Rýchlo vkĺzla dnu do teplej miestnosti a obzrela sa von. Chlapík sa stratil z dohľadu. Pomaly vydýchla a snažila sa upokojiť. Rozhliadla sa po pekárni, mali čerstvé pečivo. Podišla k pultu a objednala si po tri čerstvých žemlí. Zaplatila a pobrala sa von. Pri odchode si všimla muža, ktorý čítal bulvárny plátok. Vduchu sa zasmiala. Toto tu ešte chýbalo, aby muži boli väčší klebetnici než ženy .

Vyšla von a zamierila smerom domov. Zrazu za ňou niekto začal utekať, obzrela sa. Bol to ten muž, ktorý ju prenasledoval.


Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)Where stories live. Discover now