Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

48.časť - Samé prekvapenia

Louis sa naklonil cezo mňa a spustil roletu na okne, aby mi zacláňala výhľad von.

„Má to byť prekvapenie." Pousmial sa a znovu uprel zrak do počítača. Skôr skazené prekvapenie, keďže Harryho ostrý jazyk mi to nevedome prezradil.

„Nechystáš sa mi zaviazať oči, keď vyjdeme von, že nie?" spýtala som sa Louisa, ktorý ani neodtrhol pri mojej otázke oči od počítača.

„Možno?"

„Neodpovedaj mi na otázku otázkou." Rozhorčene som mu odvetila a vytiahla svoj telefón. Žiadne správy ani neprijaté hovory. To by mohol byť pekný deň. Lietadlo pomaly pristálo na letisku. Všimla som si Lottie, ktorá už prešla popri nás k východu. Louis si vopchal počítač naspäť do športového vaku a prehodil si ho cez plece. Natiahol ku mne ruku, ktorú som prijala a obaja sme vyšla von na letisko v Londýne.

„Sme doma?" Akože prekvapene som zareagovala a Louis sa len pousmial. Na parkovisku, kde som naposledy odparkovala Sandrine auto na nás čakalo čierne Audi. Lottie už sedela vpredu a niečo ťukala do mobilu.

Viezli sme sa asi hodinu autom a Londýn dávno nechali za sebou. Túžobne som naňho hľadela a neubránila som sa sklamaniu, že tu nemôžeme trochu ostať. Aj keď som nebola preč dlho Londýn mi veľmi chýbal.

O pár minút na to sme zastali pred celkom veľkým tehlovým domom. Pomaly som vystúpila von a očami skenovala každý jeden centimeter domu. Louis nám vzal kufre, ktoré postavil vedľa mňa a postavil sa predo mňa.

„Tu som vyrastal. Toto je náš rodinný dom." Povedal mi s úsmevom čakajúc na moju reakciu.

„Ty si ma vzal k tebe domov? Prečo?" Spýtala som sa a naklonila sa cez neho. Lottie už vošla do domu z ktorého sa ozval hlasný výskot.

„Včera večer si mi povedala, že ma chceš spoznať viac. Tak ti to práve splním." Pobozkal ma do vlasov a zobral naše kufre. Zamieril so mnou k domu a kufre položil k schodom. Louis vošiel do domu a ja som ho pomaly nasledovala.

Vošla som do priestrannej drevenej chodbičky. Prvé čo som si všimla bola vôňa, ktorá zaplavovala celý dom a neuveriteľný krik a hluk. Celý dom voňal po nejakom jedle, ktoré sa pravdepodobne varilo na obed.

Louis stál v obývačke a smial sa. Tuho objímal nejakú ženu, ktorá bola od neho nižšia no veľmi sa naňho podobala. To bude zrejme jeho mamina. Z chodby vykukol jeden pár zelených očí, ktoré hľadeli priamo na mňa. Z poza rohu vykukoval malý blonďavý chlapec a nesmelo si ma prezeral.

„Ahoj," prihovorila som sa mu a kľakla si. „Ideš ku mne?" Natiahla som k nemu ruky a čakala na chlapcovu reakciu. Chlapec si ma stále nesmelo premeral no potom nesmelo vykročil ku mne. Jeho neisté krôčiky, ku ktorým ku mne kráčal ma pobavili. Bol rozkošný. V jednej ruke držal malé autíčko a druhú nastavil ku mne. Mierne sa zakolísal a ja som ho v poslednej chvíli zachytila a vtiahla do svojho náručia.

„Ahoj ja som Kate." Prihovorila som sa mu a vdýchla jeho detskú vôňu. Chlapček niečo zabľabotal a veselo skríkol. Chytila som jeho malé prstíky do svojej ruku a vtisla mu na nich bozk. Chlapček sa začal veselo mrviť v mojom náručí.

„Vidím, že ste sa už zoznámili." Ozval sa za mnou Louis a ja som sa k nemu otočila.

„No áno. Zakukoval po mne spoza rohu." Zasmiala som sa a venovala pohľad chlapčaťu v mojom náručí.

„Ernie dáš tete pusu?" Ozval sa k nemu Louis a pohladil ho po blonďavej hlávke. Chlapec natiahol ruky k Louisovi a on si ho zobral z môjho náručia. Vtisol mľaskavý bozk Louisovi na pery a Louis sa nahol s chlapčekom ku mne. Chlapček mi vtisol slintavý bozk na líce z čoho som sa rozosmiala.