Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

39.časť - Nové zistenie dodáva iný pohľad na vec

So zasneným a zamysleným pohľadom som si prisadla oproti Sandre a jej kamarátke a mobil nečujne položila na stôl. Káva, ktorá stála predo mnou mi už dávno vychladla, tak som ju rukou posunula na kraj stola. Aj tak som na ňu stratila nejak chuť. Od nášho rozhovoru mi bolo všelijako. Louis bol typ človeka, ktorý vedel vo mne za minútu vyvolať stovky rôznych emócií a pocitov, z ktorých som teraz len zmätenejšia.

To akým smerom sa posúval náš rozhovor by bol ťažký oriešok aj pre takého psychológa, ktorý sa takými to problémami zaoberá denno denne.

Od hádky a podpichovania sme došli k vyznaniu citov a tak k intímnostiam. Tvárou mi mihol jemný náznak úsmevu a zamyslene som hľadela z okna na rušnú ulicu, pričom som z nej nevnímala vôbec nič. Myšlienkami som si prechádzala každú časť rozhovoru, pričom som si predstavovala ako sa pravdepodobne tváril. Pred očami sa mi vyjasnila jeho tvár s tým šibalským úsmevom, ktorý tak rád používal. Šuchala som si chladné dlane o seba, aby som rozprúdila krv aj do rúk.

„...a potom by sme mohli ísť aj k do toho úžasného butiku, kde majú každý mesiac inú tému módy." Neprítomne som sa zahľadela na Sandru, ktorá mlela akoby mal nastať koniec sveta. Jej slová som opäť zatlačila do úzadia a ponorila sa do svojich úvah.

„Hej Kate." Po asi piatich minútach môjho zamysleného zízania cez okno, sa mi pred očami mihla Sandrina ruka.

„Hm?" Neochotne som k nej obrátila zrak a spočinula na jej ustarostenom výraze. No toto teda nie. Presne som vedela, čo bude nasledovať, keď opustíme kaviareň.

„Povedal ti niečo zlé?" Sandra si položila ruky na stôl a nahla sa bližšie ku mne. Očami som v rýchlosti šibla po jej kolegyni, ktorá na mňa so záujmom hľadela. Sandra si všimla kam pozerám a pousmiala sa.

„El je v pohode. Môžeš jej dôverovať tak ako mne. Inač vás som ani nezoznámila, prepáčte mi. Kate to je Eleanor, El to je Kate." Zoznámila nás Sandra a dievča sa nahlo ku mne a podávalo mi ruku. Môj studený dotyk ju viditeľne zamrazil. Mierne trhla rukou no nepustila mi tú moju.

„Nie je ti zima?" opýtala sa ma.

„Už nie. To je tým, že som stála asi pol hodinu na zimnom vzduchu bez kabáta." Prikývla a usmiala sa na mňa. Bolo to vskutku očarujúce a krásne dievča. Jej jemné črty a mladá dievčenská tvár ju robili mladšou akou naozaj bola.

„Takže?" Nevzdávala sa Sandra a nadvihla obočie čím čakala na moju odpoveď. Chudák Sandra keby len vedela. Hľadela som na ňu so zarazeným pohľadom a rozmýšľala ako z toho vykľučkovať. Ona je posledný človek, ktorý si nezaslúži to, aby sa s ňou niekto zahrával. Budem sa musieť o tom porozprávať s Harrym.

„Všetko je v poriadku. Majú sa fajn." Sucho som odvetila. Hoci El vyzerala v pohode, bolo mi nepríjemné hovoriť o mojich osobných veciach s človekom, ktorého poznám 5 minút.

„Nespomínal nič o našich plánoch?"

„Louis to nevie Sandra. Niall a Harry mu to nechcú povedať. Chcú si z neho takto vystreliť." Spomenula som si na Niallove slová a kútiky úst sa mi roztiahli do úsmevu.

„Ako? To sú idioti. Louis má právo to vedieť. Veď ho trafí šľak, keď sa objavíš v jeho izbe s kuframi v ruke." Šokovane sa ozvala Sandra a prstami nervózna klepkala po stole.

„Prepáčte nemohla som nezapočuť mená Harry, Niall a Louis." Ozvala sa Eleanor a očami prebehla raz po mne a raz po Sandre.

„Myslíte One Direction?" opýtala sa so záujmom a na tvári jej pohrával neurčitý výraz.