Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

4.časť - Večera

Pred jej domom stálo čierne Porsche. Louis sa usmial a podišiel k nej.

„To.. to je tvoje auto?" Teda vaše?" spýtala sa a stále hľadela na Porsche.

„Pokojne mi môžeš tykať." odpovedal, „ a áno je moje" .

„Ty si milionár, politik alebo také niečo? Už len to by mi chýbalo."

Loui sa zasmial zvonivým smiechom. V Katie to prebudilo známe pocity, ktoré sa v nej dlho neprejavili. Dívala sa naňho ako sa smeje, a nervózne sa usmiala.

„Nie nie som politik Kate, tak pod už na nás čakajú v reštaurácií," odvetil Louis a otvoril jej galantne dvere na strane spolujazdca.

„Fííha to sa mi asi sníva, je to ako v telenovele" neverila Kate a pomyslela si, že toto bolo prvý aj posledný krát čo sa viezla takýmto drahým špičkovým  autom.

„Tak ako noha ?" zaškeril sa. „Má sa dobre, už to ani nebolí," odvetila a prezrela si koleno.

„Je tam síce  hematóm, na pravom meniske aj edém, ale to by malo časom zmiznúť, ošetrujem si to."

„Čaro medických slovníkov, keby som tak tomu rozumel" zasmial sa.

O pár minút vchádzali do reštaurácie, Louis ich viedol k ich stolu, na ktorom stála zlatá menovka s jeho menom. Usadili sa oproti sebe a Louis sa na ňu uprene zadíval. S nadvihnutým obočím si prezerala reštauráciu, do ktorej ju zobral. Bolo to vkusné a drahé miesto. Sedeli rovno nad zlatým kryštálovým lustrom s množstvom drahokamov, ktoré ho zdobili z každej strany.

Nervózne si žmolila spotené dlane a svoje šaty. Vedela, že sa na ňu od kedy prišli uprene díva. Pomaly zodvihla zrak k nemu. Mala pravdu. Jeho oči sa od nej ani na chvíľu neodtrhli. Pozoroval ju s vážnym a zvedavým pohľadom.

„Mimochodom, dnes ti to svedčí." Poznamenal s menším úsmevom, ktorý dodával jeho tvári prívetivý vzhľad."

 „Nemusíš mi dávať komplimenty, toto je niečo ako obchodná večera, pretože ti to dlžím," Odvetila ostro.

„Niekto tu  dnes  ide z ostra, bol som len slušný Kate, nie som žiaden úchylák."

„Tak už si objednajme prosím ťa." . „Máš azda naponáhlo? Je to tvoj dlh, tak by som mal určovať pravidla ja nemyslíš?" Odvetil prezieravo. Dlane si zložil do seba a položil ich na stôl.

„ No prosím, takže ty by si si rád určoval pravidlá, však? A čo tak urobiť kompromis? Niečo na oplátku toho, zodpovieš mi pár otázok a ty si môžeš dnes určovať pravidlá nášho stolovania." Uškrnula sa.

„To je fér." Zasmial sa. „No tak dobre,  čo sa chceš opýtať?" „Prv si objednajme, prišli sme sem na večeru nie?" Venovala mu mierny úsmev. Tak fajn ak to chce tak, bude hrať jeho hru tiež.

Keď dojedli výborné hubové ravioli, zastavil sa pri nich čašník s fľašou bieleho vína a vedierkom plného ľadu. Nepatrne sa strhla, pretože prišiel tak ticho a nenápadne.

„Ale my sme si neobjednali." Otočila sa na čašníka nechápavo.

„To je na účet podniku," odvetil slušne a žmurkol na Louisa.

„Čo to má byť?" Niečo tu nesedelo. Pripadalo jej to ako celé nahraté, a dobre zorganizované.

„Doniesol nám víno," odvetil pokojne. „No tak pýtaj sa Kate, čo by si chcela vedieť?"

Rozhodla sa ísť s pravdou na povrch. Nerada chodila okolo horúcej kaše.

„Ty .. Čo si zač?" nevedela ako mu to povedať.

„Som človek ako ty." Zasmial sa pokojne. Tá jeho spokojnosť ju znervózňovala.

„Čím sa živíš?" Ďalej sa ho vypytovala s cieľom nájsť jeho zraniteľné miesto.

 „Pracujem," odvetil.

„Si strašne záhadný Louis, vieš, keď idem už s niekým na spoločnú večeru tak čo to o človeku už viem, ale o tebe ani mäkké f, niežeby som bažila dozvedieť sa o tebe viac, ale čo ak si nejaký masový vrah a čakáš kedy vyjdeme von aby si ma zabil?"

„Kate, preboha", smial sa Louis, „ty máš ale bujnú fantáziu . Tak dobre. Mám 24 rokov, som z Doncastera, ale bývam tu v Londýne. A bol som ako zdravotníkom v miestnom futbalovom tíme," Odpovedal a čakal čo na to odpovie. 

"V skratke povedané." Poznamenala.

„Ty a zdravotník?" neverila Kate.. „no na to ako si mi obviazal koleno by si sa mal ako ex-zdravotník hanbiť." Neodpustila si menšie doberanie a odpila si z vína.

„Takže čo ? si futbalista? To by vysvetľovalo to drahé auto, mm ale to by si musel byť fakt dobrý, keď zarábaš toľko peňazí kopaním do lopty." Rozmýšľala nahlas.

Na stole mu zasvietil mobil a začal vibrovať. Rýchlo sa pozrel na Kate a zrušil hovor.

„Prepáč, pôjdeme už?" spýtal sa.

„Ako chceš," odvetila a zadívala sa naňho. Stále znervóznie a hodí rýchly pohľad na ňu keď mu zazvoní telefón.

Vyšli z reštaurácie von na chladný novembrový vzduch. Katie sa nadýchla plnými dúškami čerstvého vzduchu. Louisovi znova zazvonil mobil. Tento krát ho dvihol a ukázal jej, že hneď to vybaví.

Otočila sa mu chrbtom a obzerala si ulicu. Spomenula si, že niekoľko blokov odtiaľto ju včera naháňal ten muž v čiernom. Zbavila sa tej myšlienky a zrazu zbadala, že sa k nim blíži skupinka ľudí . Mali fotoaparáty? Čo to má znamenať ? Blížili sa k nej, obzrela sa za seba, Louis bol ďalej od nej otočený chrbtom a niečo vysvetľoval do telefónu.

„Slečna Kate?" opýtala sa jej žena a podišla k nej s mikrofónom a mužom s kamerou.