Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

45.časť - Oh no Harry!

Vrátili sme sa naspäť do hotela. Louis kráčal vedľa mňa a tlačil môj kufor. Druhú ruku mal v tej mojej.

Všetci sme zamierili do súkromného salóniku v ktorom som bola prvý deň s Liamom. Niall priniesol fľašu šampanského od čašníka a každému nám ponalieval.

S Louisom som stála v rohu miestnosti, pretože som ho zastavila, keď už mieril k stolu.

„Louis ja.." začala som nervózne no on ma zastavil. „Viem čo chceš povedať. A áno naozaj to chcem urobiť. Prečo mi stále nedôveruješ? Nedôveruješ v nás dvoch."

„Nemôžem uveriť, že si uverila tomu, čo ti povedal Zayn." Krútil nesúhlasne hlavou.

„Keď po tom, čo som sem prišla všetko do seba zapadalo. Jeho slová mi dávali zmysel, keď si mi nechcel odpovedať ako to s nami vidíš ty." Hľadela som na naše prepletené prsty.

„Nestačí ti, že som ťa požiadal o ruku pred novinármi a celým Dubajským letiskom a pritom sa sám strápnil? A to všetko iba kvôli tomu, že ťa milujem." Ozval sa a stisol mu ruku.

Zodvihla som zrak k jeho tvári a pousmiala sa. „Keď ja stále nemôžem pochopiť, že ma môže niekto ako ty milovať. Ako by to nebolo ani reálne." Ticho som sa ozvala.

„Prečo by som ťa nemal milovať? Ja som tiež len obyčajný človek ako ty Kate."

„Nie to niesi. Si známy. Každý po celom svete túži byť na mojom mieste." Trvala som na svojom.

„Si hrozne tvrdohlavá. Každý muž bude žiarliť na mňa, že ťa mám len ja a nie oni." Pousmial sa a pobozkal ma na čelo.

„Zajtra sa to začne. Keď sa to vypustí do sveta." Zalamal rukami Louis a povzdychol si.

„Louis?" ozvala som sa napokon dúfajúc, že to budú dostačujúce slová na znak ospravedlnenia.

„Áno?"

„Milujem ťa." Pousmiala som sa a jeho úsmev sa rozžiaril ešte viac ako ten môj. Prisal sa mi na pery a prisunul bližšie.

„Vieš, že aj ja teba. A tentokrát vediem ja, že ťa milujem viac." Povedal mi do pier a znovu spojil naše pery.

„Hej snúbenci! Ideme si pripiť na novú udalosť!" Ozval sa Niallov smiech a Louis mi nastavil ruku. Vďačne som ju prijala a zamierili sme k nášmu stolu a prisadli si k nim.

Práve som si šla sadnúť na stoličku vedľa Louisa, keď ma v okamihu stiahol k sebe na kolená. Pohoršene som naňho pozrela no on na mňa len žmurkol.

„No tak toto by som naozaj nečakal. Vedel som, že Louis za tebou nakoniec príde, ale že ťa požiada o ruku. Fuu." Pokrútil s úsmevom Niall a odpil si z pohára.

„Je to úžasné. Vy k sebe proste patríte a dúfam, že ste to pochopili obaja." Usmiala sa na nás varovne Sandra, ktorá sedela pri mne.

„Už áno." Odvetil jej Louis spoza môjho chrbta.

„Kiežby aj Harold na niečo také prišiel." Ozvala sa znovu Sandra a očkom mrkla na Harryho. Ten pri jej slovách nadvihol obočie a pohodil kučeravými vlasmi.

„My máme čas." Ozval sa napokon ostrým hlasom. „Chodíme spolu o dva mesiace menej ako oni." Pohoršene mu odvetila Sandra a všetci pri stole sme stíchli.

„No lenže my sme sa ani raz medzitým nerozišli." Podotkol Harry a znovu pohodil vlasmi.

Louis už otváral ústa, že mu niečo odvrkne, no ja som ho chytila za ruku a pokrútila hlavou.