Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

26.časť - Už žiaden Louis a Kate

Jemne sa usmial a zobral do rúk prameň mojich vlasov. „Nič sa nestane, všetko bude ako má byť." Súcitne odvetil a pritiahol si ma k sebe. Jeho odpoveď ma však neuspokojila.

„Čo ak áno?" Chcela som, aby ma uistil, aby som sa necítila v nebezpečí. Od tých snov so Sophiou som sa stala hrozne poverčivá.

„Čo odo mňa chceš počuť?" Z jeho slov bolo cítiť napätie. „Že všetko bude v poriadku, a že nás nikto nerozdelí."

„Narážaš tým na Brianu?" Louis sa odo mňa odtiahol a uprel na mňa oči.

„Áno. Je to veľmi podozrivé, že po tom liste ostala ticho. Podľa mňa čaká na svoj čas, aby nás mohla znovu rozoštvať." Rozhorčene som zvýšila hlas a prekrížila si ruky na prsiach.

Louis prudko vstal z postele a prešiel okolo postele. „Prečo to už nenecháš tak Kate? Čo sa stalo, stalo sa. Čo chceš kurva počuť?! Že všetko bude ako z rozprávky? Prebuď sa tu sme v realite. Nedokážem ovplyvniť, že sme s Brianou čakali dieťa."

Zdesene som sedela na posteli a nedokázala pochopiť, čoho som sa stala práve svedkom. Hromadil sa vo mne hnev a rozhorčenosť. Jeho slová sa mi zabodávali hlboko do srdca a ozývali sa dokola v mojej mysli ako ozvena.

„Prečo si tak vybehol, keď som spomenula Brianu?" Snažila som sa hovoriť pokojne.

„Pretože od kedy si ju spoznala mám pocit, že v našom vzťahu nie sme dvaja ale traja. Bol som ticho, pretože som nechcel vyvolávať medzi nami nedorozumenia a hádky, keď všetko vyzeralo byť tak ideálne. Lenže to ty ju staviaš medzi nás a nie ona. Do každej našej konverzácie ju proste musíš zatiahnuť. Niečo sa stane a hneď kto iný to bol než Briana?!" Stál uprostred spálne napoly pohltený tmou a kričal mi do tváre slová, ktoré som od neho nikdy nechcela počuť.

„Pretože je to tak! Vy ste spolu čakali dieťa Louis! Ona tu bude stále! Sama to napísala v tom liste. Že sa jej nezbavíme, pretože vás bude naveky spájať to decko!" Postavila som sa z postele a stála oproti nemu. Tentokrát som sa zaobišla aj bez sĺz. Hnev mnou lomcoval ako nikdy.

„To dieťa bolo moje Kate! Správaš sa ako egoistická a necitlivá osoba. To dieťa som splodil ja! Vieš vôbec aký je to pocit, keď sa dozvieš že budeš mať dieťa?!"

Otvorila som ústa, no on ma prerušil. „Nie nevieš! A ľutujem, že potratila, pretože teraz som ho mohol mať v náručí a mohol by som mu byť dobrý otec!" Neprestával kričať a tvár mu celá očervenela.

Ostala som stáť bez slov a s otvorenými ústami. Ani si neuvedomoval, ako ma jeho slová zraňovali. Každým slovom sa mi zabodávali hlbšie do vnútra. Zhlboka som sa nadýchla, pretože srdce mi prudko búšilo.

Pretrela som si o seba spotené dlane a otočila sa mu chrbtom.

„Teraz si vyvrátil všetko, čo si mi povedal, keď si ma presviedčal, že si to dieťa ani nechcel. Mohla som si to myslieť, že to boli len slová aby si ma dostal späť." Povedala som ticho a snažila sa hovoriť pokojným tónom.

„A čo som ti mal povedať? Bože aký som šťastný že dieťa zomrelo?! Uvedomuješ si čo tu hovoríš preboha?!" Sykol Louis. Rukou si vošiel do vlasov a pochodoval po miestnosti.

„Ja som tu tá zlá? Tak vieš čo?! Chod si za ňou a urob si s ňou ďalšie dieťa!" Neudržala som sa a skričala na neho. Obrátil sa ku mne s nadvihnutým obočím. Podišiel ku mne bližšie a díval sa mi do očí. V jeho očiach mu chýbala tá neha a láska, s ktorou sa stále na mňa díval. Vystriedal ich hnev.