Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

15.časť - Sme spolu?

Celé to bola ako nočná mora. Nevnímala som hlasy, krik ani Kristiána, ktorý mnou triasol a niečo kričal. Hlasy sa ozývali akoby z veľkej diaľky. Slzy sa mi valili dole lícami a ja som nebola schopná uvažovať.

Videla som Kristiána, ktorý sa rozbehol ulicou a kľakol si vedľa Louisa, ktorý ležal nehybne na zemi.

Louis. Znova a znova som so opakovala jeho meno. Rozbehla som sa cez cestu a podišla ku Kristiánovi.

„Kate volaj záchranku rýchlo!" skríkol na mňa a znovu sa sklonil k Louisovi. Môj zrak som presunula na Louisa. Mal zavreté oči a tvár posiatu škrabancami a modrinami. Okolo neho bola malá kaluž krvi, ktorá sa pomaly ale isto zväčšovala.

Vytiahla som mobil a zavolala záchranku. Kľakla som si vedľa neho a chytila ho opatrne za ruku.

„Louis, bojuj prosím! Nenechávaj ma tu samú. Bojuj! Všetko je to moja vina." Ruky sa mi triasli a záchvat môjho plaču neustával. Začula som zvuk sirén, ktoré sa približovali.

Na miesto dorazili záchranári. Jeden si podal ruku s Kristiánom, ktorý im v rýchlosti podával informácie.

„Áno ten debil doňho nabúral plnou rýchlosťou. Odhodilo ho to asi 5 metrov po náraze. Skontroloval som mu vitálne funkcie. Má pulz ale dýcha čoraz ťažšie. Treba ho zaintubovať. Je tu predpoklad poranenia hlavy, a pravej dolnej končatiny. Nevylučujem aj vnútorné krvácanie." Hovoril Kristián a ja som naňho len nemo hľadela.

Louisa presunuli na nosidlá a naložili do sanitky.

„Prosím, môžem ísť s vami?" spýtala som sa jedného záchranára.

„Slečna.."

„Max, prosím zober ju. Je to jeho priateľka." Povedal Kristián a položil mu ruku na plece.

„Fajn nastúpte, ale rýchlo," dokončil a vošiel do sanitky. Kristián ma objal a posúril.

„Idem do nemocnice Kate a zistím ti všetko čo sa bude dať." Vďačne som naňho pozrela cez slzy a prikývla.

Sanitka sa pohla a ja som si kľakla k Louisovi. „Ľúbim ťa Louis prosím bojuj. Budem tu s tebou celý čas." Šepla som a hladila ho po ruke.

Pri príchode do nemocnice záchranári odovzdali Louisa lekárom, ktorí ho previezli hneď na operačný sál.

Bezmocne som si sadla na chladnú plastovú stoličku na chodbe a vložila si tvár do dlani.

Nemo som sledovala hodinovú ručičku na stene, ktorá už 2x obehla svoju os. Sedela som tu dve hodiny a stále žiadne správy. Na konci chodby som začula náhlivé kroky a hneď na to sa mi do zorného poľa dostal Niall, Harry, Liam a ešte jeden postarší pán.

Hodila som sa Niallovi do náručia a znova sa úpenlivo rozplakala. Liam mi podal vreckovku a pohladil ma po chrbte.

„Kate, čo sa mu stalo? Povedali nám, len že mal vážnu nehodu." Spýtal sa Liam.

„Zrazilo ho auto. On prebehol cez ulicu na druhú stranu, ale zrazu sa tam objavilo čierne auto a prudko ho nabralo." Hlas sa mi triasol a kolená sa mi podlomili.

„Ale prečo bežal na druhú stranu cez cestu?" nechápal Liam.

„Dohodli sme sa, že po mňa príde po práci. Ja som zašla s Kristiánom na kávu a pri rozlúčke ma objal. A Louis tam prišiel a asi si to vysvetlil zle." Habkala som a zaborila si tvár do vreckovky.

„Z jedného objatia? V tom muselo byť aj niečo iné." pohoršene sa do toho zaplietol Harry.

Dvere pri nás sa otvorili a vyšiel z nich lekár. Bola som rada, že to nemusím ďalej rozoberať. Prekvapene som sa naňho pozrela. Bol to môj šéf.