Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

EPILÓG

„Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať... Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali."

Benjamin Mays

Som Kate Levansová. Narodila som sa v skromnej, no úplnej rodine. Ako malej mi nič nechýbalo. Dostávalo sa mi všetkej pozornosti, pretože som sa narodila z dvoch sestier ako prvorodená. Odmalička ma rodičia svorne vychovávali, vštepovali mi cit pre trpezlivosť a spravodlivosť. Milovala som svoj domov a zem, no čím som ďalej rástla a dospievala uvedomila som si, že mi to nestačí. Nebolo to tým, žeby moji rodičia niečo pokazili. Chcela som zažiť dobrodružstvo, vidieť nové krajiny a nové tváre. Chcela som zažiť jedinečný pocit, ktorý prežíva každý jeden človek na svete. Hoci mne sa toho citu dostávalo každý deň, nebolo to presne to, čo som chcela. Zažiť nečakané vzplanutie lásky tak jasnej a prudkej, že by to pohltilo celú moju podstatu bytosti.

Niekde v samej podstate môjho „ja" som vnímala tú maličkú dieru, ktorá vo mne žila a túžila dostať to, čo potrebuje.

Predstavovala som si to všetko príliš jednoducho. Prekvapilo ma, keď ten vysnívaný pocit, prišiel potíšku po špičkách a pomaly sa zakrádal do môjho srdca až sa tam uvelebil v plnej svojej kráse. Bola som si vedomá toho, že pravá láska je len jedna v živote a že človek ju nemusí počas svojho bytia poznať. Nie každému je totiž to dopriate.

No v tom sa to stalo. Bum! Naše pohľady sa stretli, vzájomne sa popretkávali a dúhovky našich modrých očí sa prelínali v jedno, akoby sa objímali na znak privítania. Ani jeden z nás netušil, že týmto momentom sme obaja podpísali imaginárnu zmluvu zmeny našich životov.

Naše prvé úsmevy a intenzívne pohľady ma menili v inú osobnosť. Hoci som si to neuvedomovala, chcela som ho spoznať viac, čo som mu nedala najavo.

A potom prišiel ten najkrajší pocit, ktorý žena môže s mužom prežiť. Už to nebolo splynutie našich zvedavých pohľadov, tentokrát to bolo splynutie mojich a jeho poddajne hodvábnych pier. V bozku sa skrýva najviac informácií, ktoré človek ukrýva. Je prejavom začínajúcej lásky a neskôr oddanosti voči druhej osobe.

„Miláčik čo robíš?" Ozval sa za mnou mužský hlas. Odtrhla som oči od knihy ktorej dej ma úplne pohltil a prestala som vnímať realitu okolo seba. Dej knihy bol takmer totožný s mojim životom a pri čítaní deja som si predstavovala hlavné postavy s tvárou Louisa a mňa. Mená postáv som ignorovala a nahradili ich našimi.

„Čítam." Vytočila som hlavu dozadu a venovala láskavý úsmev mužovi s nezbednými gaštanovohnedými vlasmi a pestrými modrými očami. Naklonil sa ku mne a vštepil mi bozk na líce.

„Ako ti je?" Ustarostene sa spýtal a starostlivo si premeral moju popolavú tvár.

„Mohlo by mi byť už lepšie. Dnes skončili v záchode moje raňajky, obed aj ten malý rožok." Vzdychla som si a dlaňou si pohladila boľavé brucho, ktoré mi posledné dni robili starosti.

„Tak dosť. Beriem ťa k lekárovi." Zavelil vážnym tónom Louis a načiahol ku mne ruky, aby som vstala z prúteného kresla.

„Bude to len viróza. To isté ma aj Liam." Pretočila som očami a mávla nad tým rukou.

„Ale Liamovi je už lepšie a nezvracia. Podľa mňa nemáte to isté." Nedal sa Louis a jeho ruka ovinula môj driek, čím si ma ľahko pritiahol k sebe.

„No tak Kate. Nechceš predsa, aby som sa kvôli tebe takto trápil." Tichšie odvetil a nasadil jeho psí pohľad. Vykrútila som sa mu z náručia a šibla po ňom nezbedný úsmev.

„Beriem to ako áno." Tľapol rukami Louis a zamieril do haly. „Kam ideš?" Slabým hlasom som sa ho spýtala, pretože má práve opäť ovinul neznesiteľný kŕč v žalúdku, ktorý sa mi následne dvihol.

„Po auto a veci. Ideme k lekárovi." Začula som ešte jeho odpoveď, keď som utekala k záchodu, ktorého som sa stala v posledné dni pravidelným návštevníkom.

Znovu ma zaplnil ten odporný pocit v žalúdku a vyvrátila som jeho obsah do záchodovej misy. Keď som si bola istá, že tlak v žalúdku pomaly slabne s úľavou som si vydýchla a trasúcimi sa rukami som sa oprela o chladné kachličky. Pomaly som vydychovala ústami, keď sa kŕč vrátil a znovu ma naplo.

„Preboha." Ozval sa Louisov zdesený hlas spoza mňa a následne som pocítila jeho dotyk na šiji. Pridržiaval mi vlasy, kým som dávila do záchodu. Podal mi vreckovku, ktorou som si utrela ústa a hodila ju do záchoda.

Oprela som sa o kachličky a zadívala sa na Louisa, ktorý kľačal pri mne. Hladil ma po tvári a niečo rozprával. No v momente, keď sa môj pohľad zameral zaňho zbledla som ešte viac.

Po štyroch som zamierila ku košíku s toaletnými potrebami a trasúcimi sa prstami som z nich vytiahla krabičku vložiek a tampónov.

„Louis, kedy sme spolu naposledy spali?" Šepla som hľadiac na krabičku v rukách.

S vytreštenými očami som sa zadívala na jeho zmätený pohľad. „Predtým než ti začalo byť zle. Presne pred týždňom a jedným dňom." Odvetil mi a spýtavo sa na mňa zahľadel.

V inej situácií by som sa zasmiala nad jeho presnosťou. Pretože toto bola jediná vec, ktorú ovládal presne. Jeho mužská stránka sa nezaprela.

„Zbehneš mi prosím ťa po kalendár?" Dychtivo som zažiadala snažiac sa ovládnuť príval hystérie.

Louis bez slova zmizol z kúpeľne a môj pohľad sa neurčito zameral na krabičku tampónov.

Keď sa vrátil hneď mi podával kalendár, ktorý som horúčkovito listovala. V momente, keď som našla, moje posledné mesiačky som primrzla. Rozum sa mi zastavil a nedokázala som racionálne zmýšľať.

„Louis." Bolo jediné, čo môj mozog vedel spracovať. Naše pohľady sa stretli a Louisov nechápavý výraz vystriedalo poznanie, že mu to svitlo. Jeho pery sa mierne pootvorili a jeho žiariace oči dopĺňal výraz totálneho úžasu.

„Louis!" Skríkla som hystericky a srdce sa mi nepríčetne rozbúchalo. Trela som o džínsy svoje spotené dlane a moje ruky pustili krabičku, ktorá zo šuchnutím dopadla na zem.

Nečakane sa ku mne priblížil a svoje dlane položil na moje popolavé líca bez farby. V jeho očiach panoval stále úžas a radosť, v jednom okamihu sa jeho horúce pery spojili s mojimi a splývali vo vášnivom bozku plného lásky, ktorý mi venoval.

KONIEEC!! <3

Takže tu je epilóg nášho príbehu o Louisovi Tomlinsonovi. <3 Dúfam, že sa Vám páčil, a že ste si ho užili. 

Ďakujem všetkým za krásny počet vzhliadnutí, lajky, komentu k častiam.

Vaše dojmy a podpora ma povzdbudzovali k písaniu, aby som ho nakoniec dokončila. :D 

Jedno veľké dakujem. 

To je môj vskutku prvý príbeh, ktorý som napísala. Pre začiatok ohlasy k príbehu nie sú vôbec zlé. Píšem novú story taktiež o 1D, dúfam, že si prečítate aj další môj príbeh, ktorý už nebude písať nováčik. :D :D  Bude mi za tou story smutno. :/ Už som si zvykla na všetky osobnosti chalanov. :D 

Budem makať na dalším príbehu, aby bol aspoň z polovice lepší ako tento. :D

ĎAKUJEM VAM! <3

-K.