Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

18.časť - Chce vojnu? Tak ju bude mať!

Približovala sa k nám Briana na tvári mala nesmelý úsmev. Bez vyzvania si sadla oproti nám do koženého kresla.

Obaja sme na ňu hľadeli ako vyrytí. „Čo tu robíš?" spýtal sa jej nie práve prijemným tónom Louis a pritiahol si ma bližšie k sebe.

„Prišla som ťa pozrieť. No nečakala som, že budeš mať návštevu." Povedala a znova ma prepichovala pohľadom.

„Tak to nie je moja smola," odvrkol jej Louis.

„No keď si tu aj ty Kate s nami, chcela som sa ti ospravedlniť, ako som sa správala vtedy v nemocnici." Povedala mi a usmiala sa na mňa. Neveriacky som sa na ňu dívala a neverila jej úsmevu, ktorú zrovna nebol úprimný. Ja som tu s nimi? To skôr ona je tu s nami.

„Louis je môj veľmi blízky priateľ a zarazilo ma, že mi nepovedal, že je zadaný. Nečakala som to, tak som sa trošku neovládla." Pokračovala a vo mne sa pomaly hromadil hnev.

Pohľad som presunula na Louisa, ktorý ju sledoval s nedôverčivým pohľadom.

„Prepáčiš mi to Katie?" spýtala sa ma a natiahla ku mne ruku. Na jazyku som už mala slová, ktorými by som ju odmietla, ale Louis na mňa uprel svoje modré oči. Nechcela som ho sklamať.

„Áno, je to v pohode." Odvetila som jej a prijala jej ruku. Jej dlhé nechty sa mi zaryli do dlane. Jej ústa sa roztiahli do širokého úsmevu a pustila mi ruku.

„Dáš si niečo na pitie Bri?" opýtal sa jej Louis. „Rada," povedala.

„Pôjdem ja," povedala som Louisovi, ktorý sa už dvíhal z gauča. Neochotne som odišla do kuchyne a rozhliadla sa po nej.

Otvorila som chladničku, v ktorej som našla ovocný džús. Zobrala som tri poháre zo skrinky nad umývadlom a krabičku džúsu.

Briana niečo v rýchlosti hovorila Louisovi. Keď ma zbadala pohodlne sa oprela o kreslo a preložila si nohu cez nohu. Položila som džús na stolík a ona neveriacky na mňa hľadela.

„Povedz Kate, mala si už niekedy návštevu?" spýtala sa ma a uprela na mňa svoje prefíkané oči.

Nechápavo som na ňu hľadela. „Áno mala prečo?"

„Tak by si mala vedieť, že v takej spoločnosti v akej si teraz tu, sa určite neponúka džúsik pre deti," povedala milo, no v jej očiach sa to neodrážalo.

„Tak čo ti mám doniesť? Cafe Latté?" spýtala som sa jej rovnakým tónom.

„Poprosila by som ťa o pohár Brandy ak vieš čo to je." Prehodila si dlhé blond vlasy dozadu na chrbát a zdvihla svoje tenké obočie.

„Samozrejme, že viem čo to je." Povedala som naštvane a znovu sa pobrala do kuchyne.

Nenechám sa pred ňou zhodiť! Hneď mi bolo jasné, že to všetko len hrá.

V kuchyni som otvorila všetky skrinky, ktoré tam mali a hľadala nejaký alkohol.

„Čo tu robíš?" spýtal sa hlas za mnou a ja som sa prudko otočila. Za mnou stál Harry a sledoval ma.

„Kde do frasa máte Brandy?" spýtala som sa ho naštvane a ďalej otvárala skrinky.

Otvoril odťahovacie dvere na druhej strane miestnosti a nahol sa k jednej z políc.

Podal mi fľašu a pobavene na mňa hľadel.

„To si až taká zúfala?" Ukázal na fľašu a potom na mňa.