Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

8.časť - Až mnoho otázok

„Louis ja.."

„Nie Kate pochopil som. Nechceš mať so mnou nič spoločné. Zvykol som si, že od kedy robím to ,čo ma baví a ľudia sa o mňa zaujímajú tak ma ženy len odkopávajú. Pretože stále sa v nich zmýlim. Bažili len po mojich peniazoch a spoločnosti, aby sa ocitli v žiare reflektorov, alebo sa rozišli preto, lebo nezvládali to, že ich všade prenasledoval bulvár. Každý ich krok, len preto, lebo boli so mnou. To povolanie začína byť ako kliatba.

Takže ti to nevyčítam." Otočil sa a zamieril k dverám.

Kate tam len stála a hľadela ako odchádza. Nevedela, čo ju to pochytilo, no bolo jej ho ľúto. To vážne, človeka, ktorý jej zničil povesť? Ahh. Shit. A rozbehla sa za ním. Toto bude ešte ľutovať.

„Loui, počkaj," odvetila a chytila ho za predlaktie. Otočil sa a pozrel sa jej do očí.

„Prepáč, nechcela som, obidvaja máme práva sa hnevať jeden na druhého, nemyslela som to ale tak,"

Nič nepovedal, pohľad presunul na jej ruku, ktorá ostala na jeho predlaktí.

LOUIS

Zahľadel som sa jej do jej sivomodrých očí. Niekto by povedal, že sú chladné ako búrka. No keď som na ňu hľadel ja, videl som v nich súcit a teplo. Usmievala sa na mňa hoci len jemne, no jej úsmev jej rozžiaril oči. Pohľadom som spočinul na jej ruke, ktorá držala moje predlaktie.

Uvedomila si, že ma stále drží a rýchlo ma pustila. Natiahol som k nej ruku a chytil pomaly tú jej do dlaní. Mala ju studenú. Pozeral som sa jej pritom celý čas do očí. Lenže ona sa mi vyhýbala pohľadom.

„Katie, pozri sa na mňa," povedal som ticho a ona pomaly uprela na mňa zrak. Teplo v očiach jej vystriedal strach.

„Kate, myslíš si, že som zlý človek?" opýtal som sa jej jemne.

„Nie nemyslím," povedala, všimol som si, že začala dýchať inač. Hrudník sa jej dvíhal rýchlejšie a prestupovala z nohy na nohu.

„Myslíš si, že by som bol schopný ti ublížiť?" pýtal som sa ďalej , musel som to vedieť.

„Nie vedome,myslím.. Louis, ale ja ťa nepoznám tak dobre, odkiaľ mám..,"

„Šššt, a myslíš si, že by som nebol schopný ťa ochrániť? Pred čímkoľvek?"

„Louis čo to..,"

„Len odpovedz, prosím." „Asi áno," odpovedala , z jej hlasu som cítil, že rezignovala.

„Spoznaj ma takého aký som Kate, a nie takého za akého ma pokladajú." Povedal som jej úprimne a stisol jej ruku.

Očividne bola v rozpakoch.

KATE

Čo sa deje? Cítila som, ako sa mi do líc nahrnula červeň pri jeho uprenom pohľade na mňa.

Dívali sme si do očí, po hádke ani chýru. Stále ma držal za jednu ruku a napätie sa prehlbovalo. Stáli sme uprostred chodby a len na seba hľadeli. V jeho očiach som rozpoznala prosbu. Pripadal mi ako sirota, ktorá túži po objatí mamy. Prišlo mi ho ľúto. Pomaly sa ku mne naklonil. Vzdialenosť medzi nami sa skracovala. Ako to dokáže? Dívať sa v kuse do očí. Už som cítila jeho dych na mojej tvári. Voňal tak krásne. Mužská kolínska mi jemne udrela do nosa. Nebola silná, bola tak akurát. Vdychovala som tú vôňu, ktorá mi opantala zmysly. Toto som zbožňovala. Bola to moja slabosť. Mužská vôňa.

Bol už veľmi blízko...

Nie to nemôžem. Nechcem. Zrazu sa izbou rozozvučal môj telefón. Vydýchla som a pustila jeho ruku. Počula som ako si vzdychol. To bol osud. Prešla som do kuchyne a zobrala telefón. Louis sa oprel o zárubňu medzi dverami, ruky mal vo vreckách a hľadel na mňa.