Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

41.časť - Dubaj

KATE

Písal sa marec 2016 a v Londýne bolo čoraz viac cítiť prichádzajúcu jar. Nadšene som vykukla z okna na dvor a nastavila tvár hrejivému slnku, ktoré naťahovalo svoje hrejivé lúče až do mojej izby. Konečne zmizli upršané a sychravé dni a nahradili ich slnečné no stále chladné počasie.

Skackavo som podišla ku kalendáru, ktorý som mala položený na kuchynskej linke a odškrtla predposledný deň v mesiaci marec. V izbe som začula zvonenie môjho telefónu a cez celú kuchyňu sa rozbehla za ním. V strede cesty som sa však potkla a druhýkrát počas tohto dňa skončila na zemi. Naštvane som sa pozrela za zdrojom môjho pádu a ťažko si vzdychla.

Po celej obývačke sa povaľovali tašky a otvorený kufor, ktorý bol už takmer dobalený.

Medzitým ako som vstávala zo zeme mobil prestal zvoniť. Odkopla som kufor čo najďalej od seba a krívajúci som podišla do spálni a rozhadzovala veci, ktoré sa povaľovali na posteli. Medzi nimi som našla môj telefón.

Meno na displeji ma upozornilo na to, že volala Sandra. Opäť. Vytočila som spätný hovor a čakala, kým začujem jej nadšený hlas. Pre istotu som mobil oddialila od ucha, pretože som predpokladala, že začne výskať ako už posledné dni predtým.

Ubehol už ďalší mesiac a kým som sa stihla spamätať nastal deň nášho odchodu do Dubaja za chlapcami.

Sandra mi vyvolávala každý deň asi 4 krát a nadšene zorganizovala celú našu výpravu od vecí, ktoré si mám zbaliť až po celý týždeň, ktorý strávime v Dubaji. Jej nadšenie a horlivosť, ktorú som v nej videla ma privádzala na nie práve najlepšie myšlienky. Bála som sa toho, čo bude ak sa s nimi stretneme. Bála som sa, že Harry Sandru opustí. Od kedy mi to Louis povedal neprestávala som na to myslieť a v hlave som si premietala najmožnejšie scenáre ako to môže asi dopadnúť. Hoci náš vzťah s Louisom nie je stále vyriešený a mala by som si lámať hlavu nad ním aj tak ma škrel vzťah Sandry a Harryho.

Z druhého konca telefónu sa ozvalo prvé jej výskanie až tak jej hlas.

„O 30 minút som u teba!" Skríkla mi do mobilu a ja som prevrátila oči.

„Prečo tak skoro veď odchádzame až o dve hodiny."

„Šibe ti? Lietadlo nám letí o hodinu." Splašene som sa obzrela za hodinami a zdesene som vykríkla.

„Ako je to možné? Veď pred chvíľou bolo 10 hodín."

„Ja ťa zabijem Kate. Keď tam prídem nech ťa vidím čakať zbalenú pred dvermi, lebo za seba neručím. Letenky máš zbalené?" Spýtala sa naliehavo a ja som pohľadom šibla po bielej obálke, ktorá ležala na drevenej komode.

„Áno," klamala som a prikryla si rukou ústa, aby som nevyprskla do smiechu.

„Fajn. Idem naložiť veci do kufra a tak vyrážam z domu. Pá."

„Čau." Odvetila som jej a zložila. Mobil som hodila medzi tú horu veci na posteli a v rýchlosti hádzala veci do otvoreného kufra, ktorý sa povaľoval tam, kde som ho odkopla.

Harry dal Sandre pred týždňom presné inštrukcie, ktorá mi však ona povedať nechcela. Oboznámi ma s nimi až v lietadle. Bola som nervózna z toho, čo všetko si mám zbaliť. Nevedela som aké je aktuálne počasie v Dubai tak som si vzala tenké aj hrubšie oblečenie. A preto môj kufor vyzeral tak ako vyzeral. Keď som nahádzala všetky potrebné veci do kufra, rozhliadla som sa po izbe, v ktorej už panoval dokonalý poriadok.