Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

46.časť - Prom

Sedela som na pohodlnej stoličke a trpezlivo čakala, kým ma Sandra dolíči.

„Môžeš otvoriť oči."

Otvorila som viečka a pozrela na svoj odraz v zrkadle. „Fíha Sandra je to dokonalé. Ďakujem." Nadšene som zvýskla a vstala. Mala som na sebe dlhé svetlo ružovkasté plesové šaty bez ramienok. Na hrudníku boli vyskladané menšími falošnými drahokamami. Na nohách som mala zlaté lodičky na ihličkovom opätku ku ktorým som si dokúpila zlatý náramok a masívny náhrdelník. Vlasy som mala vyčesané dohora, pričom mi Sandra nechala dve pramienky kučier pozvoľne visieť. Zvolila som si malé ružové náušnice, aby nebudili taký dojem ako ostatné doplnky.

Musím uznať, že Sandra má talent. Na viečkach mi žiarila zlatá trblietavá linka ktorú skombinovala s bielo ružovými očnými tieňmi.

„Naučila som sa to od Lauren, keď ma neustála líčila na fotenie." Skonštatovala za mnou Sandra a položila líčidlá na stôl. Sandra mala na sebe pestré tyrkysovo modré šaty takisto podobného strihu ako boli moje. Bola zladená do modro striebristého štýlu. Jej medené vlasy si nechala rozpustené a vyžehlené, ktoré jej teraz boli skoro po pás.

Louis sa od vtedy čo odišiel s Niallom neozval. Na stole mi zavibroval mobil, ktorý som okamžite vzala do rúk. Pri pohľade na volajúceho som vyčarila široký úsmev a zodvihla.

„Áno?" odvetila som Louisovi do telefónu a pousmiala sa.

„Zlatko som s Niallom už v sále, musím na to tu dozrieť. Zoberie vás Liam s Harrym dobre? Povedal som im, aby vás čakali dole vo vstupnej hale. Už by ste mali vyraziť."

„Prečo si mi nepovedal, že sa dnes koná nejaký ples?" Neodpustila som si naštvaný tón.

„Chcel som ťa prekvapiť. Pretože dnes to nebude len o charitatívnej akcii." Cítila som, že sa usmieva.

„O 10 minút sa uvidíme. Je to o dve ulice ďalej v divadelných priestoroch. Budem ťa čakať."

Zložila som a hodila telefón do listovej kabelky, ktorú som držala už v ruke.

„San už máme ísť. Ideme s Liamom a s hentým." Oznámila som jej a povolila si ramienok na lodičke, pretože ma začal nepríjemne tlačiť.

„Kate." Pohoršene pokrútila hlavou Sandra. „Aspoň tento večer sa skúste do seba nenavážať." Prosebne zanôtila a načiahla sa za svojou kabelkou.

Nič som jej na to nepovedala len som si povzdychla a obe sme sa vybrali smerom k výťahom. O chvíľu sme vošli do haly a kráčali veľkou vstupnou halou hotela k dvom mužom oblečených v čiernych oblekoch.

Kráčala som smerom k Liamovi, ktorý keď ma zbadal pootvoril ústa do O a nervózne prešľapoval.

Všimla som si ten záblesk v jeho očiach, keď som podišla k nemu s úsmevom na tvári.

„Ahoj."Hlesol a hľadel na mňa akoby videl ducha.

Nahol sa ku mne a pobozkal ma na líce. „Si.. nádherná." Vydýchol tie slová a ja som mu venovala široký úsmev.

„Ďakujem, dnes si veľmi elegantný." Pochválila som jeho zovňajšok. Mal na sebe čierne skiny džínsy, bielu košeľu s čiernou kravatou a oblekom. Ako vždy aj dnes z neho razila príjemná mužská kolínska. Očkom som zazrela na Harryho, ktorý sa v rýchlosti rozprával so Sandrou a na tvári mal namosúrený výraz. Harry mal taktiež ako aj Liam čierny oblek ku ktorému si zvolil čiernu košeľu, ktorú mal rozopnutú po hrudník. Cez krk mal prevesenú čiernu zamatovo lesklú šatku. Jeho kučeravé vlasy po plecia mal neposlušne rozstrapatené čo jemu zovňajšku dodávalo elegantný efekt. Odvrátila som sa od neho a s Liamom, ktorý mi ponúkol svoje rameno sme vykročili do tmavého večera.