Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

14.časť - Osud to chcel tak

Ráno ma zobudili novembrové lúče slnka, ktoré sa predierali cez zamračenú oblohu. Pretočila som sa na chrbát a zívla si. Rukou som sa snažila nahmatať svoj telefón, ktorý mám stále položený na nočnom stolíka po pravej ruke. V ruke som však zovrela len vzduch. Posadila som sa na posteli a uvedomila som si, že nie som vo svojej izbe. Hneď sa mi vybavil včerajší večer.

„Ah." Zdvihla som sa z postele a obzrela sa v zrkadle, ktoré mal Liam na dverách skrine. Oči som mala ako pomlčky a vlasy pripomínali vtáčie hniezdo. Snažila som sa ich uhladiť rukami, no márne. Moje mierne kučery si robili čo chceli. Ticho som pootvorila dvere a skúmala chodbu. Nikde ani nohy. Prešla som po špičkách do kúpeľne a zamkla som sa. Tvár som si osviežila studenou vodou. Fajn teraz už len nájsť hrebeň. Postupne som otvárala a prehľadávala skrinky v kúpeľní.

„To sa akože nečešú?" povedala som si sama pre seba naštvane a sadla si na kraj vane. Nevadí. To nič. Vlasy som si zaplietla do drdolu a rukou sa snažila uhladiť vlasy, ktoré mi vytŕčali z gumičky.

Pomaly som vyšla na chodbu a z dole začula hlasy. Upravila som si tričko a zišla dole drevenými schodmi.

V obývačke nebolo nikoho. Prešla som potichu do miestnosti vedľa, kde za stolom sedel Liam s Harrym.

„Dobré ráno," povedala som a usmiala sa na nich.

„Aj tebe," povedali obaja a zahľadeli sa na mňa ako keby videli ducha.

Liam vstal od stola a podišiel ku kuchynskému pultu, na ktorom boli naservírované raňajky. Tanier položil na stôl a pokývol mi nech si prisadnem.

„Dáš si kávu alebo čaj?" opýtal sa ma.

„Kávu, ďakujem." Sadla som si oproti Harrymu, ktorý sa na mňa zachmúrene díval.

„Zlý deň Harry?" spýtala som sa ho milo a nahodila úškrn. Mala som pocit, že od kedy sa poznáme ležím mu v žalúdku.

„To ešte len bude," povedal kyslo a odpil si z kávy. Liam mi podal šálku s kávou a posadil sa vedľa mňa.

„Spala si dobre?" spýtal sa.

„Áno, povedala by som, že ešte lepšie ako doma." Pomastila som si celozrnný chlieb s maslom a odhryzla si z neho.

Harry ma stále skúmavo sledoval.

„Je na mne niečo zaujímavé, keď odo mňa nevieš odtrhnúť oči?" spýtala som sa, keď som prežula sústo.

Liam si odkašľal a Harryho prebíjal pohľadom.

„Nejdeš dnes do práce Kate?" otočil sa ku mne Liam. „Dnes mám nočnú," odvetila som mu.

„Louis ešte spí?" „Myslím, že áno, ten tak skoro nevstane. Keď ho bol Niall ráno kontrolovať ešte spal." Odvetil mi a dojedol svoju dávku raňajok.

„Asi by sa nám teraz zišli tvoje zdravotnícke vedomosti," povedal Liam a venoval mi úsmev.

„Počkám, kým sa zobudí a uvidíme ako je na tom," odvetila som namastila si druhý chlieb.

Začula som za sebou šuchtavé kroky. Otočila som sa a do miestnosti vošiel Louis. Vyzeral príšerne. Pod očami mal tmavé kruhy bol biely ako stena a ledva stal na nohách. Vlasy mu trčali na všetky strany. Už ich nemal tak dokonalo upravené ako vždy, keď som ho stretla.

„My o vlku a vlk za dverami," povedal Harry a usmial sa na Louisa. „Dobré ránko princezná. Tebe je radosť žiť čo?" povedal mu.

Louis stál uprostred kuchyne a díval sa na nás. „Čo tu robíš Katie," spýtal sa a snažil sa sadnúť si no prevrhol celú stoličku, ktorá z buchotom dopadla na zem.