47.časť - Sweat a while :)

517 35 3
                                    


„Ahoj švagrinka." Pri mne sa zjavila Lottie so žiarivým úsmevom. „Ahoj." Odzdravila som jej a navzájom sme sa objali.

„Nemôžem tomu uveriť! Louis sa ide ženiť. No páni!" Neveriacky pokrútila hlavou s úžasom na tvári.

„Ale my sme sa len zasnúbili Lottie. Svadba nebude tak blízko v dohľade."

„Keby si videla Brianu, keď sa to dozvedela. Penila ako besná." Oznámila mi Lottie. Práve som sa napila šampanského, ktoré mi pri jej slovách skoro zabehlo.

„No áno." Prikyvovala horlivo, keď videla moju reakciu. „Už ťa nebude obťažovať. Neboj sa."

„To by som jej radila." Zachmúrene som sa ozvala mysliac na Brianu. Lottie sa len priateľsky zasmiala a pohladila ma po ruke. „Som rada, že Louis dostal rozum. Prepáč, musím ešte niečo zariadiť. Môj brat ma poveril chodom tohto plesu. Prišla som ťa len pozdraviť. Ešte sa porozprávame, keď bude čas." S úsmevom zmizla cez dav ľudí a ja som znovu osamela.

V dave som zbadala Sandru a Harryho, ktorý ju viedol k nejakým ľudom. Takže už konečne dorazili. Trvalo im to nejak dlho.

Prešli ďalšie dve dlhé hodiny a ja som svoju nudu zabíjala rozhovorom s ľuďmi, ktorých som vôbec nepoznala. Na stôl som položila prázdny pohár a chcela sa načiahnuť za ďalším.

„Dopekla." Zahrešila som, keď som si všimla malú škvrnu od šampanského na šatách. Zamierila som k toaletám, kde som prudko rozrazila dvere. Namočila som si servítku a priložila ju na flek na šatách.

„Nie," Sykla som, keď som to len zhoršila a flek sa rozrástol. Dvere sa otvorili a stál v nich Louis.

„Tu si všade som ťa hľadal." Oznámil mi a podišiel ku mne. „Čo sa stalo?" spýtal sa, keď si všimol môj namosúrený výraz.

„Zničila som si šaty." Zaúpela som a hodila mokrú vreckovku do koša. „Ukáž." Louis mi vzal do rúk moje šaty a skúmavo sa zahľadel na flek.

„To nič. Myslím, že Lottie by mala mať nejakú tú vecičku na škvrny." S úľavou som naňho pozrela a on ma pohladil po rozpálenom líci.

„Vieš doteraz nebolo kedy ti to dať, ale keď už sme teraz spolu." Začal pomaly a z vrecka nohavíc vybral malú škatuľku s mašličkou. „Nie je to vhodné miesto, ale na tom nezáleží." Pousmial sa a podal mi škatuľku.

„Čo je v nej?" Zvedavo som sa spýtala hľadiac na ňu. „Otvor ju." Pobádal ma Louis a čakal, kým ju otvorím.

Rozviazala som mašličku na škatuľke a otvorila ju. Zhíkla som od prekvapenia, keď som zbadala strieborný prsteň, v strede ktorého bolo modré očko drahokamu.

„Bol som ho dnes kúpiť s Niallom. Vybral ho on. Ako dofrasa vie, aké prstene sa ti páčia?" Neurčito skonštatoval.

Louis bez slova vybral prsteň a pomaly mi ho nastokol na prstenník. „Zásnubný." Šepol a oprel si svoje čelo o to moje.

„Teraz je to už oficiálne." Neschopná slova som hľadela ako sa ku mne približuje až spojil naše pery v jedno.

„Je prekrásny." Zahabkala som a hodila sa mu okolo krku. „Romantické požiadanie o ruku na toaletách." Zasmiala som sa a on pokrútil hlavou.

„Vlastne to bolo na letisku." Opravil ma s úsmevom a prisal sa mi znovu na pery. Pomaly ma oprel o chladné kachličky a jeho ruky blúdili po mojom odhalenom chrbte.

„Poďme preč," šepol mi do pier a ja som s úsmevom pokrútila. „Počkáme do konca. Je to predsa tvoj ples."

Chytila som ho za ruku a ťahala do sály. „Louis tu si. Ideme na javisko." Ťahal ho za rukáv Niall a ja som šla za nimi. Postavila som sa do kúta pod javisko a sledovala ako Liam, Niall a Louis vystupujú na javisko.

Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)Où les histoires vivent. Découvrez maintenant