Nech žiaria hviezdy, keď plačem (FF - Loui Tomlinson)

44.časť - Šťastný koniec je na obzore

S Niallom sme vyšli z reštaurácie a mierili naspäť k hotelu.

„Uváž čo som ti povedal. Všetko sa dá predsa vyriešiť ak obaja chcete." Odvetil Niall a položil mi ruku na chrbát. Pokorne som prikývla no nič na to nepovedala. Keď sme stáli pred výťahmi stále som zaryto mlčala ponorená vo svojich myšlienkach.

„Kate ideme," postrčil ma Niall no ja som ostala stáť na mieste. Nechcelo sa mi ísť do tej prekliatej izby a znovu s Louisom rozoberať stále dokola problém okolo ktorého sa točíme už veľmi dlho. Pokrútila som hlavou a o krok ustúpila. Niall netrpezlivo cmukol a zamieril ku mne. Chytil ma za lakeť a v poslednej chvíli ma vtiahol do výťahu, keď sa už dvere zatvárali.

Vyšli sme na chodbu a Niall ma doslova ťahal pred Louisovu izbu. „Niall ja nie som pripravená." Zasyčala som mu ticho, aby Louis nezačul náš rozhovor.

„Na toto sa pripraviť ani nedá Kate. Aspoň raz ma počúvni a urob čo som ti povedal. Ak ho naozaj poznám urobí to, čo si myslím."

„Ak ak nie?" pochybovačne som zareagovala a srdce mi bilo ako o závod.

„Tak mu poviem pravdu. A teraz prosím ťa chod a rýchlo to sprav ako sme sa dohodli. Dávam ti 10 minút." Napäto odvetil a venoval mi povzbudivý pohľad. Natiahol sa popri mne a stisol kľučku od dverí.

Mierne ich otvoril a rukou ma strčil dnu. Otočila som sa za ním, no pohľad sa mi naskytol akurát tak na zatvorené dvere.

Nervózne som si povzdychla. „Toto nevyjde." Pošepla som si sama pre seba a vošla do Louisovej spálne. Louis stál pri okne a s niekým telefonoval. Keď počul za sebou kroky, otočil sa a mierne nadvihol obočie. Pohľad na mňa mu zmäkol a hovor okamžite zrušil.

„Zabijem ťa Niall." Pošepla som si pomedzi zuby a bez toho, aby som pozrela na Louisa zamierila som k svojmu kufru, ktorý som si včera preniesla zo Sandrinej izby tu.

Položila som ho na posteľ a hádzala do neho všetky moje veci, ktoré sa povaľovali po jeho izbe. Snažila som sa všetko urobiť rýchlo, aby som to mala čo najskôr za sebou. Ruky sa mi od nervozity triasli ako nikdy, čo mi sťažovalo moju prácu.

„Čo to robíš?" Ozval sa pri mne Louisov napätý hlas a ja som od ľaku až nadskočila.

„Balím sa." Ticho som mu odvetila pričom som pohľad neodtrhla od kufra. Keď som už nikde nenašla svoje veci zazipsovala som kufor a položila ho na zem. Vytiahla som si z neho rúčku a zamierila popri Louisovi k dverám.

Prosím nerob to, nerob to. Pomyslela som si zúfalo a od dverí ma delil už len necelý meter.

„Hej!" Louis ma dobehol a zatarasil mi cestu k dverám.

„Kate, to nič predsa nebolo. Prepáč dobre? Ja nechcel som to tak povedať." Ozval sa v rýchlosti a jeho zreničky sa doširoka roztvorili. Zúfalo na mňa hľadel s prosebným výrazom na tvári.

„Už to nebudem ďalej riešiť Louis. Odchádzam." Z celej sily som sa snažila dobre zahrať svoju úlohu. Hľadela som naňho s kamenným výrazom na tvári.

**

FLASHBACK

Sedeli sme s Niallom v kaviarni a doširoka som naňho upierala oči. Bola som šokovaná.

„Niall zbláznil si sa? Toto neurobím!" Zhrozene som pokrútila hlavou.

„Kate pozri sa na to takto. Ak presvedčíš Louisa o tom, že to takto ďalej nejde a že odchádzaš od neho nadobro, prinúti ho to konať. Človek predsa v takýchto situáciách príde na koreň celej veci. Ak ho naozaj oblbneš tým, že je koniec sám si uvedomí o čo vlastne prišiel a vzchopí sa. Teraz pôjdeme do hotela pobalíš si veci a vyjdeš von. Ja ťa budem čakať dole v hale. Dávam mu takých 10 minút a hneď za tebou dobehne." Škodoradostne sa pousmial nad svojím plánom.