Little Wolf

20. Kapitola: Vrahyňa

Keď som prišla do mesta Katerinu som našla rýchlo. Neviem ako, proste som ju cítila. Asi to bolo vďaka mojej čarodejníckej moci. Vedela som presne kam ísť. Ako keby som bola kovový klinec a Katerina obrovský magnet. Každá moja bunka kričala, že sa k nej musím dostať čo najskôr. Intuícia ma doviedla až do lesa k nejakým ruinám. Netušila som čo by tam Katerina robila, ale nemohla som si dovoliť pochybovať. Prehľadala som okolie a objavila tajné schodisko zarastené burinou, ktoré viedlo niekam do podzemia. Ani som nevedela, že tam niečo také je. No okažite som odstránila zeleň a vkĺzla dnu. Dole panovala tma, sotva som videla pred seba. Musela som si svietiť mobilom. Pohybovala som sa pomaly a takmer iba podľa hmatu. Predo mnou sa rozprestierala nejaká chodba. Keďže to bola jediná cesta vošla som dnu. Kráčala som pozdĺž steny dlhou chodbou. Na konci sa chodba rozširovala do nejakej kamennej miestnosti. Vyzeralo to ako nejaká hrobka. Uprostred stála železná brána ako keby to bol vstup na cintorín. Nemala som z toho miesta dobrý pocit. Najradšej by som odišla. Začula som za sebou tiché kroky. Chcela som vykríknuť no nemohla som. Prudko som sa obrátila a namierila svetlo na ženskú postavu, Katerina."Pozrime sa kto chce zachrániť svojich adoptívnych rodičov," zasmiala sa, "samotná Alison Mikaelson. Klaus musí byť hrdý.""Kde sú moji rodičia," zavrčala som a o pár krokov cúvla."Sú s ňou, už ich pravdepodobne zabila," opäť sa zvonivo zasmiala."S kým?" vyhŕkla som."To ona vymyslela celý tento plán. Keď sa jej podarilo dostať sa späť vedela čo musí robiť. Jej jediný ciel bol zabiť ťa. Vedela čo som urobila tvojej matke. Bolo jej jasné, že len ja viem kde si Alison. Našla ma a navrhla mi spoluprácu. Sľúbila mi, že ak jej pomôžem zabiť ťa, zbaví ma Klausa," vysvetľovala Katerina."Ale kto?" stále som nechápala, "a kde je teraz?""To sa čoskoro dozvieš," tajomne sa usmiala a urobila niekoľko krokov ku mne."Prečo si tu miesto nej ty?" zamračila som sa.
"Trochu som sa nepohodla s jedným vlkolakom. Ak chcem prežiť potrebujem tvoju krv. Navrhla som, že odpútam tvoju pozornosť a zabijem ťa sama. Ona sa bude môcť plne sústrediť na Klausa," povedala hrdo."Nikto sa nedotkne mojej rodiny," skríkla som."Hovoríš ako Elijah. Škoda, že ti nestihne povedať aký je na teba hrdý," vrhla sa na mňa. Išla rovno po krčnej tepne. Jej ostré tesáky sa mi obtreli o pokožku no náhle odletela niekoľko metrov dozadu a vrazila do steny."Si celkom silná," okamžite bola na nohách, "škoda, že to nebude stačiť." Prikrčila sa a opäť na mňa zaútočila. Tento raz sa jej podarilo zaboriť mi ostré tesáky priamo do hrdla. Vykríkla som od bolesti a snažila sa ju od seba dostať. Kričala som a kopala okolo seba, ale neúspešne. Nič z toho nezaberalo, držala ma v pevnom zovretí. Cítila som ako zo mňa spolu s krvou uniká aj život. Bola som si istá, že ma zabije. Musím niečo urobiť. Ak som čarodejnica musí byť nejaký spôsob ako využiť svoju moc proti nej. Tak veľmi som sa sústredila na to ako sa Katerine vytrhnúť, že som si ani neuvedomila, že zovretie povolilo. Nakoniec ma pustila úplne a ja som dopadla na podlahu. Katerina sa zviezla na zem a so zastonaním sa chytila za hlavu. Ja som sa snažila dostať čo najrýchlejšie preč no ako náhle som sa od nej vzdialila bolesť zmizla a Katerina bola opäť na nohách. "Zabijem ťa," zavrčala. Nemala som v pláne zisťovať či to urobí. Vytiahla som sa na nohy a bežala čo najrýchlejšie preč, ale Katerina bežala za mnou. Keď sa predo mnou objavili schody trochu som si vydýchla. Rýchlo som vybehla hore no na poslednom schode ma Katerina dobehla. Zovrela mi nohu a stiahla ma dole. "Nie," plazila som sa od nej no Katerina sa len spokojne usmievala. Obom nám bolo jasné, že jej nemám kam ujsť. "Dúfam, že sa Klaus pred smrťou dozvie, že jeho malá princeznička to už má za sebou," zašepkala. Už bola takmer pri mne. Rukami som hľadala okolo seba nejakú zbraň no nič tam nebolo. Katerina sa sklonila ku mne a opäť vycerila ostré tesáky. "Pozdravuj mamu," uškrnula sa a priblížila sa k môjmu krku. V tej chvíli ju niekto stiahol dozadu. Bol to Josh. Nechápala som čo tu robí. Predsa sa na mňa vykašľal. Prekvapene som ostala sedieť na zemi."Aké romantické," Katerina ho odsotila. Bola silnejšia ako Josh. Aj keď sa snažil nemal proti nej šancu. Katerina mu vrazila ruku do hrude a stlačila srdce. Josh zastonal od bolesti a podlomili sa mu kolená. Bolo mi jasné, že ak niečo neurobím Katerina ho zabije a to všetko len kvôli mne."Josh nie," skríkla som. Zúfalo som sa obzerala okolo seba ako mu pomôcť. V tej chvíli som pod rukou zacítila ostrý kus dreva. Bez rozmýšľania som ho zdrapila. V momente som bola pri nich a prebodla nim Katerinu. Tá prekvapene zalapala po dychu, pustila Josha a zapotácala sa dozadu. Potom dopadla na zem a jej telo v momente úplne vyschlo. Ja som sa snažila chytiť dych."Si v poriadku?" vyhŕkol Josh a pribehol ku mne. Ostala som ticho. Trvalo mi niekoľko sekúnd kým som sa spamätala. No potom som si spomenula na rodičov. "Musím im pomôcť," pozrela som na neho, "mojim rodičom.""Idem s tebou," vyhlásil Josh. Chcela som protestovať, ale nebol na to čas. Hádať sa s ním môžem aj neskôr. Teraz sú prvoradý oni. "Ako ich nájdeme?" opýtal sa Josh."Myslím, že viem," vyhlásil som. Sústredila som sa len na nich a zrazu som opäť vedela kam ísť. Rozbehla som sa cez les späť k mestu a Josh za mnou. V hlave mi pulzovala bolesť no ignorovala som ju. Ale po chvíli sa bolesť rozšírila po celom tele a ja som spadla na zem. "Si v poriadku? Čo sa deje Alison?" matne som počula ustarostený hlas."Pomôž mi," šepla som. Bolesť ešte zosilnela. Chcela som sa postaviť a bežať ďalej, ale nešlo to. Prsty som zaborila do hliny a snažila sa lapiť dych. Josh sa ku mne skláňal a niečo ustarostene hovoril, ale ja som sa na neho nedokázala sústrediť. Mala som pocit ako keby sa mi lámala každá kosť v tele. Bola to neznesiteľná bolesť, nič také som ešte nezažila. Nechápala som čo sa to deje. Skríkla som od bolesti a prehla sa v páse. Mala som pocit, že sa mi celé telo mení. A nebol to len pocit. Na rukách mi miesto nechtov vyrazili ostré vlčie pazúry. Josh zhrozene vykríkol a trochu cúvol no potom sa opäť ku mne sklonil. "Alison, všetko bude v poriadku," upokojoval ma."Choď odo mňa preč," skríkla som a zavrčala. Očné zuby sa mi predĺžili. Keď som si po nich prešla jazykom zistila som, že sa zmenili na tesáky."Alison, čo ti je?" vrieskal histericky Josh."Choď odo mňa preč. Celé je to tvoja vina," vycerila som ostré tesáky a opäť zavrčala. Joshovi sa v tvári objavilo zdesenie. Bál sa, že ho zabijem preto sa radšej rozbehol preč. "Mrzí ma to Alison," zakričal ešte no ja som ho nepočúvala. Myslela som, že zomriem od bolesti. Zvalila som sa na bok a čakala.Náhle bolesť prestala a ja som sa opäť mohla nadýchnuť. Pazúry zmizli, zuby sa vrátili do pôvodného stavu. Ako keby sa nič z toho nikdy nestalo. Niekoľko sekúnd som sedela na zemi a snažila sa spamätať. Opatrne som sa postavila a ešte raz skontrolovala jazykom zuby. Boli úplne normálne. Nechápala som nič z toho."Práve si spustila vlkolačiu kliatbu," začula som za sebou ženský hlas. Obrátila som sa a uvidela nejakú plavovlasú ženu. Opierala sa o strom a na tvári mala spokojný úsmev."Kto ste?" opýtala som sa."Volám sa Esther," prešla ku mne a pomohla mi vstať, "len pokojne, si v poriadku. Už si v bezpečí."