Little Wolf

23. Kapitola: Klausova dcéra

Jeremy:

"Alison, zlatíčko, nie. Musíš byť v poriadku," vzlykala Bonnie.

"Však nie je mŕtva?" do očí sa mi tisli slzy.

"Ja neviem," vyhŕkla Bonnie a vzala našu dcéru do náručia.

"Aké dojemné," začul som smiech. Za nami stála Esther aj s tou dýkou.

"Nie," skríkol som, ale Esther mňa aj Bonnie odhodila kúzlom preč. Chcel som sa dostať k Alison, ale Esther to nedovolila. Sklonila sa k Alison a namierila jej dýku na srdce. "Nie," vrieskala Bonnie, ale nemohli sme nič urobiť.
Vtedy sa rozleteli dvere a dnu vrazil Klaus. Práve včas aj keď som netušil čo tam robí. "Nie," skríkol. V momente bol pri Esther a vytrhol jej dýku. Namieril jej ju na srdce no potom sa zarazil.

"Zabiješ vlastnú matku?" Esther ho prebodla vražedným pohľadom plným nenávisti.
"Mám pre teba niečo lepšie," Klaus sa tajomne usmial a vrazil jej dýku do hrude no schválne minul srdce. Jeho matka zalapala po dychu a potom jej telo dopadlo na zem. Klaus ho prekročil a prešiel k Ailson. "Všetko bude v poriadku Alison," sklonil sa k nej a vzal ju do náručia no nereagovala.
"Musíme niečo urobiť," objavil sa Elijah.
"Dostaňte ju odtiaľto, ja sa postarám o matku," vo dverách stále pôvodná sestra. Skvelé, celá ich podarená rodinka.
"V žiadnom prípade ju nenechám zomrieť," vyhlásil Klaus. Ani jeden si nás nevšimol až kým si Bonnie neuvedomila, že už nás nedrží kúzlo. Rozbehla sa k dcére a vzala ju za ruku. "Alison, dievčatko moje, nesmieš zomrieť," vzlykala. Prešiel som k nej aj keď môj mozog nedokázal pochopiť čo sa deje. Len matne som vnímal celú situáciu.
"Vezmi ju domov," začul som Elijahov hlas.
"Ty," Klaus sa obrátil k Bonnie, "bola si čarodejnica. Ako jej môžem pomôcť?"
"Ja neviem," vzlykala Bonnie, "ak nejaká čarodejnica použije priveľa moci zomrie."
"Nenechám svoju dcéru zomrieť," skríkol Klaus.
"Dcéru?" konečne som sa trochu spamätal.
"Niklaus je Alisonin biologický otec," vysvetlil Elijah.

"A kde si bol celé tie roky?" zavrčal som.
"Teraz nie je čas na hádky," ozvala sa Bonnie, "najskôr musíme pomôcť Alison."

"Výnimočne súhlasím s Bonnie," pridala sa Rebekah, "teraz je prvoradá Alison."
"Vezmi ju domov," obrátil som sa ku Klausovi a všetci na mňa prekvapene pozreli.
"Je to jej domov. Jej mágia je spojená s New Orleans," len Elijah ma pochopil.

"Je to jediná možnosť," súhlasil som. Prvýkrát som bol ochotný spolupracovať s pôvodnými upírmi ak jej to pomôže.

Klaus:
Vzal som Alison do New Orleans k nám domov. Vyniesol som ju hore a uložil do postele. To čakanie ma zabíjalo, ale nemohol som nič iné robiť. Len som sedel pri posteli a čakal či sa preberie. "Budeš v poriadku Alison," vzal som ju za ruku a pohladil ju po vlasoch, "si bojovníčka ako tvoja matka." Veril som, že bude v poriadku. Musel som tomu veriť lebo opak by som nezniesol. Neplánoval som svoju dcéru opäť stratiť.

Prešlo niekoľko hodín nekonečného čakania. S každou minútou som bol zúfalejší. Bol som úplne bezmocný, nemohol som jej pomôcť a to som nenávidel. "Alison prosím," stisol som jej ruku. Nikdy by mi nenapadlo, že by som mohol mať o niekoho také obavy.
"Ocko," Alison otvorila oči a ospalo zažmurkala.
"Tu som," vyhŕkol som.

"To je dobre," na tvári sa jej objavil spokojný úsmev no po chvíli zvážnela, "hneváš sa na mňa veľmi?"

"Nie," upokojil som ju, "som rád, že si v poriadku."

"Musela som," pozrela na mňa.

"Ja viem," súhlasil som, "si tvrdohlavá ako tvoja matka."
"Ďakujem," pousmiala sa. "Som strašne unavená," povedala po chvíli.

"Keď som túto vetu od teba počul naposledy ušla si," uškrnul som sa.
"Tento raz nie," ubezpečila ma Alison.
"Dobre. Tak ťa nechám, pospi si," pohladkal som ju po vlasoch a nechal ju späť.