Little Wolf

27. Kapitola: Hayley

Elijah ma zaviedol do nejakej podzemnej miestnosti. "Počkaj tu," prikázal mi.
"Dobre," pokrčila som plecami a Elijah odišiel. Ja som ho samozrejme neposlúchla. Pokračovala som tmavou chodbou až k nejakej podzemnej cele. Nazrela som dnu cez zmrežované okno a uvidela Esther zviazanú reťazami. Predpokladala som, že Klaus ju nezabil, neodoprie si to potešenie z jej mučenia.
"Chceš si to skúsiť aj ty Alison?" ozvala sa Esther, "si rovnako zvrátená ako tvoj otec."

"Zaslúžiš si všetko čo ti Klaus urobí," otvorila som dvere a vošla dnu.

"Mala si šťastie, že Katherine sa chcela Niklausovi pomstiť," pokračovala Esther, "vďaka nej si sa od môjho syna dostala čo najďalej."
"Ty máš šťastie, že ja sa pomstiť nechcem," prešla som k nej, "chcem ťa len zabiť. Úplne mi stačí to potešenie vidieť ťa vidieť mŕtvu."
"Mala by si to urobiť pokiaľ chceš," dvere sa opäť otvorili a dnu vošiel Klaus. Za ním nasledoval Elijah.

"Veľmi rada," usmiala som sa. Esther si to zaslúžila. Ona nie je stará mama, je to monštrum čo chce zabiť celú svoju rodinu. Ak ju zabijem len vyrovnám skóre. "Ako?" pozrela som na otca.

"Skús toto," podal mi ostrú dlhú dýku.
"Dobre," vzala som dýku a namierila jej ju na hruď.
"Alison, si si tým úplne istá?" opýtal sa opatrne Elijah.
"Áno," vyhlásila som rozhodným hlasom a pevnejšie zovrela dýku. "To je za moju rodinu," zašepkala som a jediným rýchlim pohybom prebodla Esther srdce. Vykríkla od bolesti a potom jej telo ochablo. Moja druhá vražda, no pri tejto sa neobjavila jediná výčitka.
"Výborne," pochváli ma Klaus. Na tvári mu žiaril hrdý úsmev.
"Ďakujem," aj ja som sa usmiala, "Esther si to zaslúžila."
"Zrejme áno," pripustil Elijah.
"Určite si to zaslúžila," vyhlásil Klaus. Objal ma okolo pliec a vyviedol ma z miestnosti. Elijah išiel za nami. "Musím sa postarať o telo," vyhlásil Klaus keď sme sa vrátili späť do nadzemnej časti domu.
"Ja zatiaľ dohliadnem na Alison," navrhol Elijah a Klaus odišiel.
"Vieš, že som dosť stará na to aby si ma nemusel strážiť?" pobavene som pozrela na strýka.
"Viem, no chcel som ti niečo ukázať," vysvetlil.
"Dobre, ale musím vziať Nika na prechádzku," povzdychla som si.
"Viem, že toto rozhodnutie čoskoro oľutujem, ale vezmi aj Nika," vyhlásil Elijah. Kto by bol povedal, že má toľko odvahy.
"Si si tým úplne istý?" zdvihla som obočie, "vieš, že Nik dostáva hysterický záchvat už pri zmienke o tebe."
"Verím, že to chce len tréning," Elijah trval na svojom, "raz si na mňa určite zvykne."
"Keď myslíš. Dobre, idem po neho," pokrčila som plecami a rozbehla sa do izby. Keď som otvorila dvere Nik pribehol ku mne a spokojne vrtel chvostom. "Máš podozrivo dobrú náladu Nik. Čo si zase urobil?" vzala som ho na ruky. Keď som išla po obojok zistila som prečo sa tak teší. Z pod postele vytŕčali roztrhané kúsky Elijahovho obleku. "Ty si naozaj čistá katastrofa Nik," povzdychla som si no Nik ďalej spokojne vrtel chvostom. Položila som ho na posteľ a pripla ho na vodítko no Nik v momente vyštartoval preč skôr ako som ho stihla zastaviť. "Stoj Nik," bežala som za ním. Dohnala som ho až v hale, ale to už úspešne trhal Elijahovi nohavice. "Prepáč," vyhŕkla som a ťahala Nika preč.
"To nič," povzdychol si Elijah.

"Stále si si istý, že si zvykne?" zdvihla som obočie a snažila sa Nika udržať čo najďalej od neho.
"Uznávam, že možno potrebuje viac času," pripustil.
"Načo ti je kytica?" zdvihla som obočie. Až teraz som si uvedomila, že v ruke drží kvety.
"Na hrob tvojej matky," vysvetlil, "myslel som, že by si mala vedieť kde je pochovaná."

"Ďakujem," usmiala som sa. Nad touto otázkou som premýšľala už odkedy som prišla do New Orleans. Položila som Nika na zem v bezpečnej vzdialenosti od Elijaha a spolu sme vyšli z domu.
Na cintorín to bolo len pár minút cesty. Nika som priviazala o bránku a nasledovala Elijaha pomedzi hroby. Zaviedol ma až úplne dozadu kde boli staršie náhrobky. Zabočil do jednej z uličiek a zastavil pred neďalekým hrobom. "To je ona?" opýtala som sa s pohľadom upretým na jednoduchý náhrobný kameň. Stálo tam len: Hayley Marshall, milujúca matka.
"Tu máš," Elijah mi podal kvetiny a ja som ich položila na hrob. Necítila som smútok, ani ľútosť. Len pokoj. Toto bola posledná časť čo mi chýbala k úplnosti.
"Som rada, že si ma sem zval," prešla som k Elijhovi, "konečne mám otázku svojej rodiny úplne vyriešenú."
"Tvoja matka ťa veľmi ľúbila," Elijah ma objal okolo pliec.
"Ja viem," ešte raz som pozrela na Hayleyin náhrobok. Nič také som ešte pred tým necítila. Hayley bola ako posledný kúsok skladačky, ktorý mi chýbal. Teraz je konečne moja rodina úplna a ja som mohla nájsť svoj pokoj.

Toto je posledná kapitola, už nás čaká len Epilóg a poďakovanie :)
Katherine