Viditeľná neviditeľnosť

Tak fajn

Už som tu týždeň. Týždeň som nič nerobila, jedine som ležala a ukrývala sa v chládku. Ony mali poriadny výcvik. Ráno beh, potom cviky pri jazere a keď mali voľný čas, tak sa so mnou rozprávali alebo spali. Jedla som len raňajky a niečo na večeru ale inak nič. Fakt som sa snažila vylúčiť ale nikto nič. Bola som z toho na dne. Už som mala byť doma. Otec sa so mnou nerozprával ale vedela som, že David a chalani ho informujú.
,,Prečo nerobíš tie cviky s nami?" Spýtal sa ma večer Timo.
,,Prečo by som mala? Vy to robíte kvôli univerzite, ale ja nie."
,,Mohli by zobrať aj teba."
,,Ešte som neskončila školu." Pripomenula som im.
,,Nikdy nevieš, možno vyberú aj teba."
,,Netúžim po tomto."
,,Veď je to sranda. Robíš aspoň niečo aj pre seba."
,,Asi tak vo sne."
,,Mohla by si sa ku nám pridať. On od teba očakáva len toto. Dokáž mu, že to dokážeš." Povedal David a zhasol. David bol v pohode. Všetci sme čakali, že nás bude buzerovať, lenže on bol úplný opak. Robil to vo forme srandy a nie nútenia. Všetci v chatke si ho pochvaľovali.
,,Ak s tým začnem, tak pôjdeme na to pomaličky?"
,,Ja ti budem pomáhať aj cez ten voľný čas." Ponúkol sa Ben a za ním to zopakovali všetci. Keď som si bola istá že spia, tak som vyšla von a išla do sprchy. Nechcelo sa mi tam zas trepať toľko vecí, tak som si vzala len uterák a mydlo. Vyšla som von a opatrne prechádzala až som sa dostala ku sprchám. Bola som tam hrozne dlho, ale bolo to skvelé.
,,Čo tu tak sama?" Započula som spoza dverí. Rýchlo som vypla vodu a obmotala okolo seba uterák. Vyšla som von a uvidela tam jedného chalana z chatky číslo dva, ktorého som si bola istá že nevezmú na univerzitu.
,,Nie som tu sama."
,,Ale čo. A kto že je tu s tebou?"
,,Ďalší chalani. Ak si si nevšimol, je tu s tebou skoro štyridsať chalanov."
,,Lenže teraz tu s tebou nie je ani jeden."
,,To máš jedno."
,,Ale ty nie." Nebezpečne sa začal približovať a ja som myslela, že umriem. Začala som sa vzďalovať a on ma nasledoval. Moja chatka bola ako posledná, dosť ďaleko. Chytil ma za ruku a pritiahol ku sebe.
,,Kto tam je?" Ozval sa nejaký hlas. Začalo sa ku nám približovať svetlo z baterky a on mi naznačil, aby som bola ticho.
,,Len ja, Roxy." Povedala som a myslela si, že už sa vzdiali, lenže on sa objavil rovno pred nami. Svietil nám do očí a on ma pustil.
,,Si v pohode?" Spýtal sa ma, zrejme jeden z vojakov a ja som prikývla.
,,Zajtra pôjdeš za kapitánom a myslím, že si zbalíš kufre." Povedal mu a asi niečo zamrmlal. Ja som v doprovode toho vojaka došla do svojej chatky a opatrne sa prešmykla do svojej postele.
,,Si v pohode?" Spýtal sa ma niekto úplne ospalo.
,,Bola som len v sprche." Povedala som šepky a ľahla si.