Viditeľná neviditeľnosť

Vstávanie

Ráno som sa nedokázala pohnúť. Cítila som sa akoby ma niečo zavalilo. Ledva som otvorila oči, pretože na mňa svietilo slnko. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila len jedno oko a opatrne nadvyhla hlavu.
,,Ouch." Povedala som, keď som si všimla to, čím som bola zavalená. Trevor mal cez moje nohy prehodenú len jednu nohu a jeho ruka spočívala na mojom bruchu. Hlavu mal opretú o moje plece. Ale musím uznať, že vyzeral dobre aj keď spal. Boli sme pri sebe až nebezpečne blízko. Vlasy mal rozčuchané na všetky strany a vyzeralo to dobre. Jamky na lícach nemal. Tie mal len vtedy keď sa usmieval. Zrakom som prešla až ku jeho tetovaniu na ramene. To som si nevšimla. Mal tam vytetované vtáča so šípom pri srdci. Odvrátila som od toho pohľad, pretože to vyzeralo sícd dobre, ale bolo to také smutné. No kto by si dal vytetovať niečo také? Asi len on.
,,Opeknel som cez noc? Lebo inak nevidím dôvod, že ma špehuješ pohľadom keď spím." Zamumlal úplne unavene a mne prišlo ľúto, že som ho možno zobudila.
,,Ja že špehujem teba? To ty si na mňe rozvalený akoby si nemal dosť miesta." Odvrkla som a odvrátila pohľad.
,,Strážim si len to, čo je moje." Otvoril oči a pozrel sa na mňa. Pretočila som očami. Uvedomila som si, že som len v spodnom prádle. Nebol to ten najlepší pocit na svete.
,,Ja nie som tvoja a ani majetok." Nahnevane som sa naňho pozrela a chcela dať jeho ruku preč, lenže mal ju tam schválne pevne.
,,Ale čo nepovieš, princezná?" V jednej sekunde stále na mňa ležal a v druhej sa na do mnou týčil s rukami opretými o postel. Vylakane som sa na neho pozrela a on sa uškrnul.
,,Stratila si reč?" Posmešný tón v jeho hlas mi bil do očí. Áno, stratila, pretože sa strácam v tvojich očiach.
,,To ty si nenabral odvahu na lúku o polnoci." Odvrkla som. Ja som taká hlupaňa. V hlave som mala milión skvelých argumentov, ale nie, kdeže, ja poviem práve toto.
,,Na svoju právoplatnú výhru som nezabudol, len si ju odkladám na inokedy." Šepol a znova ležal vedľa mňa. Tentoraz sa ku mne natlačil úplne a druhou rukou ma objal zo spodu. Cítila som sa ako veľký maco, ktorého objíma ten, na koho som si zakázala myslieť.
Prečo ešte nezazvonil Davidovi budík? Prečo sa nezobudil nikto okrem nás dvoch? Dúfam, že sú v pohode.
,,A teraz ešte spi, princezná. Chalani dospávajú opicu, ktorú potrebujem dospať aj ja a dnes sme si vzali voľno, takže sa vyspíme." Zamumlal a hlavu si schoval na moje plece. Akoby mi čítal myšlienky. Zatvorila som oči a pokúsila sa zaspať. On už spal, pretože jeho dych sa spomalil.