Viditeľná neviditeľnosť

Zvládnem to!!

Nasledujúci deň bol iný. Mali pravdu keď hovorili, že všetko sa zmení. Ráno sme nemali rozcvičku, ale hneď raňajky. Po nich sme mali všetci ostať pri stoloch a počúvať. Chalani boli divný. Akoby si ma nevšímali. Videli Mimu a na mňa už kašlú.
,,Všetci ste rozumeli?" Spýtal sa Kapitán-otec pre istotu. Všetci sme prikývli. Všetci vyzerali v pohode, len ja som sa bála.

Úloha na dnešný deň bola ľahká. Mali sme zvládnuť celý deň v lese po skupinkách. Ak "unesieme" niekoho z druhého družstva, tak sa nám pripíšu body a budeme vyhrávať. Za bitky sa body odrátajú. Cieľom bolo dostať sa na určité miesto, ktoré bolo na mape. Chceli preveriť naše orientačné schopnosti. Po mesiaci. Logika.

,,Choďte si do chatiek vziať veci. O desať minút budete pri jazere." David nám pripravil vodu a nejaké jedlo. Vraj pre istotu. Vzala som si rupsak a hodila doň tie veci. Len ja som ho tu mala. Dala som si legíny a voľnejšie tričko.
,,Ideme do lesa a nie prehliadku." Pripomenul mi Trevor a vzal si mikinu. Prekrútila som očami a vyšla k jazeru. Boli tam všetci.
,,Ona nemôže hrať." Počula som zo zadu nahnevané hlasy.
,,Bude to nefér." Nefér? Voči mne? O čo tu išlo? Ničomu som nechápala. Prepchala som sa do predu
,,Aj ja chcem hrať." Ozvala som sa a oni si ma ani nevšímali.
,,Nebudeš hrať. Nezúčasníš sa tohto tu." Pichlo ma pri srdci. To nehovorili len chalani z iných chatiek, ale aj moji.
,,Nebudem stále pri tebe." Pripomenul mi Trevor. Zazrela som po ňom a vydvyhla si batoh na pleci.
,,Nikam nejdeš! A daj sem ten batoh!" Už bol nahnevaný. Nahnevaný na mňa, pre nič za nič. Na tváry sa mu už robila preliačenina na čele. Pery mal v úzkej čiare a dlane v päsť. Nečakala som to od neho.
,,Zvládnem to, tak sa nestaraj!" Aj ja som zvýšila hlas. Samozrejme, že ten môj sa na začiatku triasol.
,,Nechaj ju ísť." Prihovoril sa za mňa Timo. Postavil sa ku mne a ja som mala akú takú nádej, že ho prehovorí. Trevor si postavil mojich chalanov na bok a niečo im povedal. Všetci sa na mňa otočili. Boli plný hnevu. Do riti, čo im povedal?!
,,Nikam nejdeš." Povedal Ben a všetci chalani prikyvovali. Bola som na nich nahnevaná. Aj oni boli nahnevaní. Lenže oni neprávom.
,,Ak s vami nepôjdem, tak ma tu už neuvidíte." Musela som sa im vyhrážať. Najviac by ma bolelo, keby súhlasili. Všetci boli ticho.
,,Ak ju nechcete vy, tak my si ju vezmeme." Ozval sa za mnou Brian, strašne nechutný, za to silný chlapec. Bolo mi z neho fakt zle.
,,Moje dievča ide s nami!" Pristúpil k nemu a za ruku ma pritiahol k sebe. Dal mi dole plecniak a bral ho on. Bola som z nich zmätená.
,,Oliver, Timotej, Roxy, ja, Ben a Derek." Hovoril nám Trevor a oni sa tak postavili. Išli sme za sebou a vošli do lesa.
Trevor išiel tesne za mnou. Jeho dych som nepríjemne cítila na svojej pokožke.
,,O čo tu vlastne ide?" Spýtala som sa ich.
,,Kto nás nájde, tak zaútočia. Je im jedno, že si s nami." Vysvetloval mi Derek a ja som pochopila. Zrejme preto nechceli aby som išla s nimi. Budem ich brzdiť. Už sme boli dosť hlboko v lese. Tu nám nikdy nedovolili behať, vraj je to nebezpečné.
,,To vážne?" Overovala som si a on ma len jemne postrčil do predu a podal mi vodu.
,,Nie som smädná." Zastavili sme a všetci spozorneli. Nechápala som tomu.
,,Teraz možno nie, ale už nás našli. Unesú ťa a potrebuješ niečo, s čím sa budeš brániť."