Viditeľná neviditeľnosť

Padavka

Nervy pracovali na plné obrátky. Stále som tomu nemohla uveriť. Je to môj život a moji priatelia, nie jeho. Nevie o našom vzťahu nič, ale duplom si musí do neho niečo povedať.
Čakala som do polnoci. Trevor išiel do sprchy a ja som na mobile sledovala čas. Ešte som stíhala ale rozhodla som sa to zahrať na spánok. Isto ma nebude budiť. Aspoň som v to dúfala. Bolo by to od neho bezcharakterné. Pekne som sa skrútila pod paplónom a pokúšala sa zaspať. Čím viac som to chcela, tým to bolo nereálnejšie. Vonku bolo teplo a dusno. Ja som bez paplóna nevedela spať a takto som prikrytá byť nemohla. Dvere sa otvorili a ja som na silu zatvorila oči. Cítila som a videla aj cez silno privreté oči nejakú nakláňajúcu sa siluetu nado mnou.
,,No tak, princezná. Hádam nechceš byť padavka." Šepkal mi do ucha a mňa jeho dych pošteklil na krku. Usmiala som sa a otvorila oči. Nebolo vidieť skoro nič.
,,Ja chcem spať." Povedala som ospalo.
,,To aj ja, tak sa posuň." Môj vankúš posunul na kraj a svoj si dal hneď vedľa môjho. Posadila som sa a on ma opatrne nadvyhol a posunul ďalej.
,,Čo to robíš?" Spýtala som sa ho šokovane z jeho správania.
,,No predsa noc s tebou." Pošepol a ľahol si. Posunula som sa a ľahla si tiež. Otočila som sa na bok a aj on. Moje srdce vynechávalo jeden úder ale keď som zistila, že leží skutočne vedľa mňa, tak sa išlo zblázniť. Otočila som sa na brucho a zatvorila oči.
,,Dôveruj mi." Šepol, keď ma chytil za driek a opatrne posunul bližšie k sebe. Vzdychla som si a on ma objal. Hlavu som zložila na jeho plece. V takej polohe by som dokázala zaspávať každý večer a okamžite. Ako je možné,  že som tak nespávala aj predtým? Bol ako obrovský maco. Maco, ktorý ma chránil a provokoval hladkaním po chrbte a neskôr sa jeho ruka posunula na môj zadok a ostala tam. Keď som počula jemné pochrapkávanie a jeho hruď sa začala dvíhať a klesať v pravidelných intervaloch, tak som pochopila, že zaspal.