Viditeľná neviditeľnosť

Telocvičňa

,,No poď." Povedal mi a hodil svoje tričko do postele. Bolo už osem a ja som chcela ísť do sprchy, keď Trevor vošiel do chatky a následne z nej vyšiel. Dve sekundy som sa spamätávala a potom som si rýchlo navliekla jeho tričko a vyšla von. Neviem rýchlo reagovať na jeho zmeny nálad. August bol najteplejším mesiacom roka a tento rok nebol žiadna výnimka. Vlasy som si dala rýchlo do copu, pretože mi zavadzali. Išla som za ním až do telocvične. Stál pri boxovacom vreci s dvoma rukavicami a pohľadom upretým do zeme. Schválne som zabuchla dvere, aby som ho nevyľakala, ak by si ma náhodou nevšimol. Pozrel sa mojím smerom a keď si všimol, že som to ja, tak sa usmial. Pri jeho úsmeve som začínala mať motýliky v bruchu a v hlave prázdno. Rýchlo som sa spamätala a išla k nemu. Pomohol mi nasadiť si tie extrémne ťažké rukavice a pobúchal mi po nich.
,,Prečo sme tu?" Spýtala som sa ho a ruky spustila k telu.
,,Rezignuješ tri dni a mám toho dosť. Koniec sa blíži, takže sa musíš naučiť brániť, už len kvôli tomu čo sa stalo v lese." Pri jeho slovách som zosmutnela. Chcel mi dať lekcie do života. Nechcel byť so mnou sám. Chabo som sa na neho pozrela a postavila sa bližšie k boxovaciemu vrecu.
,,Nestáva sa mi na ulici plnej ludí, že ma niekto unesie." Snažila som sa zmierniť napätie, ale nepomáhalo to. Postavil sa ku mne z druhej strany a ukazoval základný postoj. Ruky v obranom zmysle pred tvár a upevniť ich. Samozrejme, že mi to nešlo, a tak mi to ukazoval, až sa musel postaviť za mňa a dať mi ich tak. Mala som k tomu blízko.
Jeho dotyk na mojich rukách mi zastavil pulz na dve sekundy. Nevnímala som nič, iba jeho vôňu. Stál tesne za mnou. Mala som chuť a aj možnosť sa otočiť a pobozkať ho, lenže niečo mi v tom bránilo.
,,Musíš sa sústrediť. Hlavné je sústredenie." Hovoril mi a ja som prikyvovala hlavou ako ovečka.
,,Počúvaš ma vôbec?" Schytil ma za ramená a zatriasol mnou. Prebrala som sa a usmiala sa na neho.
,,Nevedel som, že budeš chcieť o pol desiatej spať. Nechajme to na potom." Už už sa otočil na odchod, keď som otvorila ústa a jeho to prekvapilo.
,,Prečo si ma tie tri dni nepobozkal?" Vyhŕkla som a vzápätí oľutovala svoju nemožnú otázku. Nechcela som sa mu dívať do očí, pretože som v nich čakala posmech. Palcom mi nežne zdvyhol bradu len aby som sa na neho dívala.
,,Nevedel som nájsť správnu chvíľu." Povedal jednoducho a mňa to nepotešilo.
,,Najradšej by som ťa bozkával keď spíš, pretože vtedy sa na mňa nemračíš. Alebo keď premýšlaš, pretože vtedy si extra zlatá ale to ťa nechcem vyrušovať..." Jeho slová zanikli vo chvíli, keď som mu priložila prst na pery.
,,Tak ma pobozkaj teraz." Vzdychla som si. Chytil mi zápästie a pritiahol ma ku sebe.
,,Zbožňujem ťa." Držal ma za boky a nadvyhol do vzduchu. Bola som vyššia než on. Ruky som mu zaprela do ramien, sklonila hlavu a konečne ma pobozkal.