Viditeľná neviditeľnosť

Pozornosť

Po piatich kolách okolo jazera sa dali chalani do bermúd a ja som zatiaľ bola na móle. Potrebovali súkromie na prezlečenie.
,,Konečne si zaplávame." Povedali a skákali do vody. Na mňa frkali vodu a smiali sa.
,,Poď do vody."
,,Len si dám plavky a hneď som tu." Vstala som a išla do chatky. Ubezpečila som sa, že som sama a dala som si plavky. Mala som ich čierne a vrch bol čiernozelený. Vlasy som si rozpustila a uterák vzala do rúk. Strašne som sa hanbila ale oholená som vďaka bohu bola. Vyšla som z chatky a mierila ku jazeru, lenže čím ďalej som šla, tak tým viac išlo za mnou viac chalanov. Zostala som stáť na móle a ruky si dala v bok.
,,Môžete mi povedať, čo sa tu deje? Im šibe alebo čo?" Spýtala som sa ich a ony sa na mňa pozreli. Zostali v šoku.
,,Robíš si srandu? Veď sa na seba pozri." Povedal mi Derek a ja som pochopila, že v tých plavkách vyzerám smiešne. Sadla som si na mólo a Trevor ku mne. Ostatný poskákali späť do vody a ja som si ich len namočila.
,,Zle si ho pochopila." Povedal a pozrel sa na mňa.
,,Pochopila som ho až príliš dobre." Povedala som smutne a sklonila hlavu.
,,Myslel tým, že v nich vyzeráš fest dobre." Pozrela som sa na neho.
,,Vďaka za dnešnú pomoc na tréningu." Povedala som mu a on pomaly vošiel do jazera. Ja by som doň len tak nevošla. Na spodku je isto kopu špiny a bordelu.
,,Aj nabudúce, kráska." Povedal a chytil ma za členky. Opatrne ma sťahoval ku sebe.
,,Nie, prosím, nerob." Jačala som. Držal ma na rukách a ja som bola zapretá o jeho ramená. Zostal stáť v strede a ruky dal do vzduchu.
,,Už ťa nedržím, to ty ma potrebuješ." Povedal a pomaly ma dával do tej ľadovej ale za to príjemnej vody. Obmotala som okolo neho nohy, lebo som nechcela cítiť ten humus pod nohami.
,,Ale ja to myslím vážne. Odnes ma na mólo."
,,Niečo za niečo." Pomaly sa približoval a ja som ho pustila. Nohy som skrčila a tým pádom som sa ponárala.
,,Nebuď debil Trevor a nezabi ju. Ja ťa vezmem na mólo." Chytil ma Olino a bral na mólo.
,,Vďaka Oli. Asi by som sa tam utopila." Pomohol mi vyliezť na mólo a tam som sa začala sušiť.
,,Aj nabudúce." Sadol si ku mne a objal ma.
,,Nebojíš sa, že ťa vyhodí." Spýtala som sa ho.
,,Pre takú skvelú osobu ako si ty sa to oplatí." Oprela som si hlavu o jeho rameno a zatvorila oči.
,,Idem si ľahnúť. Som unavená." Povedala som mu a postavila sa.
,,Počkaj. Pre istotu ideme s tebou." Povedal a chalanom ukázal aby vyšli z vody.
,,Vy ste fakt moje pokladíky." Povedala som im, keď mi zavesili cez plecia uterák. Bolo pre mňa čosi úplne iné mať toľkú pozornosť, ale začínalo sa mi to páčiť. Mala som päť nových bratov, ktorých som začínala mať rada. Vošli sme do chatky a moje súkromie na prezliekanie rýchlo vyriešili. Do kúta natiahli povraz a prevesili cezeň tmavú plachtu aby ma nebolo vidno. Takže sme sa mohli všetci prezliekať. Dala som si tepláky a tielko a padla do postele.
,,Zobuďte ma na večeru. Na žiadnu aktivitu nepôjdem." Aj ony si ľahli ale o niečom sa rozprávali. Ja som sa prikryla paplónom a okamžite zaspala.
,,Vysvetli nám jednu vec. Ako je možné, že neznesieš horúčavy ale keď spíš, tak sa prikryješ od hlavy po päty." Otvorila som oči a pozrela sa na nich. Sedeli a ležali na mojej posteli a dívali sa na mňa.
,,Neznesiem pocit keď spím a nemám čo objať a teraz už zo mňa zlezte." Zamrmlala som a prehodila sa na brucho. Cítila som, že vstali a ja som plánovala ďalej spať. Stiahli zo mňa paplón a ja som sa na nich pozrela.
,,Už je večera." Vysvetlil mi Tim.
,,Dajte mi dve minútky kým sa dám do kopy." Vstala som a prehrabla si vlasy. Prezliekla som si pyžamo za tepláky a vyšla pred chatku. Tam ma čakali a potom sme išli. Nastala zmena. Kedže je teplo, tak sa bude jesť vonku. V jedálny bolo príšerné teplo. Sadli sme si a začali jesť.
,,To som spala tak dlho?" Spýtala som sa ich, keď som si nabrala ryžu s mäsom ako prvá.
,,Aj my sme sa čudovali ale zrejme si bola strašne unavená." Počkala som, kým si naberú a začali sme jesť.
,,Konečne som sa vyspala. Cítim sa ako nový človek." Bola som fakt hladná ale nedokázala som všetko zjesť.
,,Keď neješ obed tak aspoň večeru."
,,Ja už nevládzem."
,,Počkaj nás, pôjdeme sa prejsť." Povedal Olino a ja som zasmiala.
,,Neláka ma predstava prechádzať sa po boku krvilačných svíň."
,,Tam kam pôjdeme nebudú."
,,A keď nejaké budú, tak ich zabijeme."
,,Ale keď nie, tak aby som ja nezabila niekoho iného." Pohrozila som a ony sa zasmiali.