Viditeľná neviditeľnosť

Strach

Vliekli ma so sebou a na niečom sa smiali. Išla som pomaly a dokonca som sa ich snažila brzdiť, lenže márne. Boli dosť silný a ja dosť slabá. Oproti nim som bola nič, to som si uvedomovala aj sama.
,,Aký bol ich plán?" Jeden z nich do mňa drgol a ja som sa vrátila do reaility. Myšlienkami som bola inde.
,,Plán?" Nechápala som o akom pláne hovoria.
,,Kapitán nám dal úlohu. Nám všetkým." Povedal a podhodil ma pred seba. Nebála by som sa ich až tak, keby som nevidela čo urobili chalanom v lese. To sme boli len polhodiny sami a už som pre nich bola problém.
,,Akú úlohu?" Prečo mi nikto nič nepovedal? Všetci sa ma snažia chrániť a pritom mi to nepomáha.
Ignorovali ma. Išli sme lesom dosť dlho. Bolo im jedno, že som sa zakvačila o každučký konár a potkla a kamienky a vytŕčajúce kamene zo zeme. Chceli byť prvý. Nedali mi ani vodu a ani jedlo. Neprekvapovalo ma to z ich strany. Dostali sme sa ku akoby nejakému táboru.
,,Stojte." Šepol Henry a otočil sa na nás. Zastavili sme a ja som si vydýchla. Nechápem k čomu to bolo dobré.
,,Je tu niekto. Vy choďte skontrolovať terén a ja ju zatiaľ postrážim." Prikázal im a oni súhlasili. Išli pomaly ako myšky, ledva chodili. Zrejme sa snažili vznášať, len aby ich nebolo počuť.
Ostala som s ním sama. Uškrnul sa na mňa ale nebol to úškrn, ktorý som zbožňovala. Nebol to Trevorov úškrn. Chodil okolo mňa a uvažoval.
,,Stavím sa, že sú to oni a snažia sa ťa nájsť." Šepol mi do ucha a ostal stáť v zadu.
,,Čo ak ma nájdu?"
,,To sa nestane. Nikdy." Vedela som že ma chce. Bolo to na ňom vidieť. Díval sa na mňa ako lovec.
,,Urobme dohodu." Začala som hovoriť a uvažovala, akú rozumnú a hlavne lákavú vetu zo seba vykoktám. Otočila som sa na neho a on urobil krok vzad.
,,Daj mi jednu minútu, a ak ma chytíš, tak bude jedna noc patriť tebe." Oči som mala sklopené a vrtela som sa na mieste. Pozrela som sa na neho a v jeho očiach som videla záujem. Dosť dobre som vedela, že som v behu dobrá a bude lahké bežať po lese, keď ma skoro celú cestu ťahali za sebou. Uškrnul sa na mňa a ja som sa nadýchla.
,,Bež." Šepol a díval sa na mňa. Hneď ako to povedal som sa rozbehla cestou ktorou sme nešli. Nechcela som sa vracať a ani ísť naproti jeho bande. Bežala som najprv šikmo, ale potom som sa rozbehla smerom, ktorým sme išli. Nevnímala som okolitý svet a ani to, že som sa potkla o vyčnievajúci konár a spadla na zem. Zabolela ma noha ale v rýchlosti som sa postavila a ako tak bežala ďalej. Moja minúta už vypršala.
Dych som mala zrýchlený a telo napnuté. Bežala som ďalej a ďalej ale nikoho som nevidela a ani nepočula. Zastavila som. Henry za mnou nešiel. Čakala som pár minút, ale nikde nikto.
,,Chalani? Trevor?!" Kričala som. Bála som sa. Bola som v lese, stratená. Na sto percent som bola stratená. Chvílu som kráčala späť, že ich aspoň nájdem ale potom som už nepamätala, kadiaľ som išla. Našla som priehlbinku v tráve a tam som si sadla. Moja noha dochodila. Čakala som na záchranu.
V podstate si moji chalani mysleli, že som s tými idiotmi. A idioti si mysleli, že som našla svojich chalanov, takže ma nikto hladať nebude.