Viditeľná neviditeľnosť

Tak prečo JA??!

Ráno som sa modlila aby nás spolu nikto nenašiel. Zaspali sme skôr než došli chalani. Teda aspoň ja. Dokonca som sa modlila aj za to, aby na plachte nebola stopa môjho panenstva. Nechcela som aby to niekto zistil. Síce, Trevor musel vidieť, že som neskúsená. Rozhodla som sa na to nemyslieť a opatrne vstať. Bolo to ľahšie než som si myslela, pretože Trevor ležal na svojej polovici mojej postele. Zo zeme som si vzala veci a v rýchlosti a opatrnosti sa obliekla. Chalani spali v hlbokom spánku, Trevor sa na mňa vytočil, roztiahol sa po skoro celej posteli a zachrapčal. Spal.
Nevedela som čo dať na krv na plachte. Bola som v koncoch a zúfalstve. Sadla som si na posteľ a zhlboka dýchala.
,,Spi ešte, princezná." Zašepkal Trevor popri zývnutí. Rozhodla som sa, že mu to nepoviem.
,,Idem do sprchy." Povedala som mu a na to miesto dala svoje pyžamo. Vzala som si uterák,  potrebné veci a keď som si bola istá, že som to ako tak dobre zamaskovala, tak som išla. Dotrepala som sa ku sprchám. Dopriala som si prúd horúcej vody, ktorá sa postupne ochladzovala.
Stále som tomu nemohla uveriť. Veď som ho mala včas stopnúť. Nikdy som nechcela byť dievča na jednu noc. Možno nebudem na jednu noc ale len na jedno leto.
V rýchlosti som si dala na vlasy šampón a telo si pokryla mydlom. Pustila som vodu a hlavu zaklonila do zadu. Milujem keď na mňa padajú kvapky vody.
,,Vylez von." Počula som Trevorov mierny hlas. Moje oslovenie zmizlo a s ním aj jeho dobrá nálada ku mne. Neodpovedala som.
,,Nebudem ti to opakovať dvakrát." Do niečoho silno tresol. Nadskočila som a zatvorila oči. Stále som sa ku nemu neozívala. Voda začínala byť studená, a tak som ju s nevôľou vypla. Zabalila som sa do osušky a z vlasov vyžmýkala všetku vodu. Nadýchla som sa a otvorila dvere na sprchovom kúte. Pozrela som sa na jeho rozzúrenú tvár. Chcela som ísť k nemu alebo sa na neho aspoň usmiať, aby vedel, že všetko bude dobré, ale stopla som sa. Zrak mi padol na jeho ruku. Mal v nej plachtu. Moju zakrvavenú plachtu.
,,Daj ju sem." Povedala som mu nahnevane, pretože o tom nemal vedieť. Nahnevalo ma hlavne to, že ešte on sa má na čo hnevať. Vôbec som ho nechápala. Chcela som mu ju zobrať, ale cúvol o jeden krok.
,,Povedz mi pravdu." Vyzval ma drsným tónom. Z jeho očí išla nenávisť. Nenávisť na mňa.
,,Akú pravdu?" Videla som, že so mnou stratil trpezlivosť, a tak som prehovorila.
,,Mala si už niekoho?!" Táto otázka ma zaskočila. Zatvorila som oči a nikdy ich nechcela otvoriť. Bála som sa ho. Asi prvýkrát som sa ho bála. Pristúpil ku mne bližšie. Nemusela som ani otvoriť oči, len som to vycítila. Automaticky som odstúpila. Za sebou som pocítila chladný múr steny, až ma striaslo. Stále som neotvorila oči, neodpovedala som, len som si hrýzla peru.
Jeho päsť vyletela do vzduchu a pristála centimeter pri mojej hlave v stene. Otvorila som oči a pozrela sa na neho.
,,Odpovedz mi už konečne!" Stratil nervy a ja som nemala kam utiecť. Zmohla som sa len na kývnutie hlavou zo strany na stranu. V jeho tváry som videla prekvapenie a nenávisť. Jednoznačne nenávisť.
,,Hovor so mnou." Zrejme si všimol, že som sa ho zlakla a preto ustúpil.
,,Do riti, áno! Nikdy som nikoho nemala." Plachtu pustil na zem a ruky dal v päsť. Na rukách som mu videla napínané žily.
,,Tak prečo ja??! Do piči!! Prečo?!" Na sucho som preglgla a nadýchla sa.
,,Bola to predsa bezvýznamná noc. Noc, keď som sa opila a neuvažovala racionálne." Hovorila som miernym hlasom. V očiach ma štípali slzy.
,,Stalo sa niečo?" Blížil sa ku nám Brad, jeden z vojakov. Zrejme bol z tretej chatky.
Obaja sme mlčali. Asi sme hrali očnú vojnu. Vojnu, v čích očiach bude väčšia nenávisť. Ja som prehrávala.
,,Nič sa nestalo!" Odvetil mu Trevor. Pohľadom bol stále na mne a ja som dosť dobre vedela, že tú vetu myslel pre mňa. Zohol sa, vzal plachtu a odkráčal preč.